Koľko detinských vecí hovoríš Pánovi vo svojej modlitbe duchovného detstva! S dôverou dieťaťa, ktoré sa zhovára so svojím veľkým Priateľom, ktorého láskou si je isté, mu hovoríš: daj, aby som žil len pre tvoju slávu! — Rozmýšľaš nad minulosťou a čestne priznávaš, že nič nerobíš správne. Ježišu, dodávaš, tomu sa vôbec nemôžeš čudovať: je predsa nemožné, aby sa mi niečo podarilo. Ty mi pomôž, urob to ty namiesto mňa a uvidíš, ako dobre to vyjde. — Potom smelo a pravdivo pokračuješ: napoj ma, opoj ma svojím duchom, aby som plnil tvoju vôľu. Chcem ju plniť. Ak ju neplním… je to preto, lebo mi nepomáhaš. Ale ak mi pomôžeš!