Radosť a nadprirodzený aj ľudský optimizmus sú zlúčiteľné s telesnou únavou, s bolesťou, so slzami — veď máme srdce — , s ťažkosťami v našom vnútornom živote a v apoštolskej úlohe. — On, „perfectus Deus, perfectus Homo“ — pravý Boh a pravý človek, ktorý mal v sebe všetku blaženosť neba, chcel zakúsiť námahu a únavu, plač aj bolesť…, aby sme pochopili, že byť nadprirodzený znamená tiež byť veľmi ľudský.