Maliar stál pred svojím plátnom a s túžbou po dokonalosti zvolal: Pane, chcem ti namaľovať tridsaťosem sŕdc, tridsaťosem anjelov, ktorí hynú láskou k tebe, tridsaťosem divov, ktoré žiaria na tvojom nebi, tridsaťosem sĺnk na tvojom plášti, tridsaťosem ohňov, tridsaťosem druhov lásky, tridsaťosem bláznovstiev, tridsaťosem radostí… — Potom pokorne pripojil: to je iba moje želanie a túžba. V skutočnosti je to len tridsaťosem nepodarených zobrazení, ktoré namiesto potešenia umŕtvujú zrak.