Liturgia pôstneho obdobia niekedy naberá tragický podtón ako dôsledok rozjímania nad tým, čo pre človeka znamená odlúčiť sa od Boha. Tento záver však nemá posledné slovo. Posledné slovo patrí Bohu a je to slovo jeho vykupiteľskej a milosrdnej lásky, slovo o našom Božom detstve. Preto vám dnes so svätým Jánom opakujem: Pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec: voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme (1 Jn 3, 1). Sme Božie deti, bratia vteleného Slova, o ktorom je napísané: V ňom bol život a život bol svetlom ľudí (Jn 1, 4). Deti svetla, bratia svetla — to sme. Nositelia jediného plameňa schopného zapáliť ľudské srdcia.

Predtým, než sa odmlčím a budem pokračovať vo Svätej omši, mal by sa teraz každý z nás zamyslieť nad tým, čo od neho Pán žiada, aké predsavzatia a aké rozhodnutia v ňom chce pôsobenie milosti vzbudiť. A keď si uvedomíte tie nadprirodzené i ľudské požiadavky odovzdania sa a boja, spomeňte si, že Ježiš Kristus je naším vzorom. Že Ježiš, ktorý je Bohom, dovolil, aby ho pokúšali, aby sme sa tak my naplnili nádejou a boli si istí víťazstvom. Lebo on bitky neprehráva a ak sa s ním zjednotíme, nikdy nebudeme porazení, naopak, budeme sa môcť nazývať a vskutku aj byť víťazmi: dobrými Božími deťmi.

Mali by sme žiť spokojne. Ja som spokojný, hoci, keď si robím osobné spytovanie svedomia, ktoré od nás tento liturgický čas pôstu žiada a pozerám sa na svoj život, dôvod na spokojnosť nemám. No predsa sa teším, lebo vidím, že Pán ma znovu hľadá, že stále zostáva mojím Otcom. Viem, že vy i ja, vďaka svetlu a pomoci milosti jasne uvidíme, čo všetko treba spáliť — a spálime to; čo všetko treba vykoreniť — a vykoreníme to; čoho všetkého sa treba vzdať — a aj sa toho vzdáme.

Nie je to ľahká úloha. Máme však k dispozícii jasný ukazovateľ, a to skutočnosť, ktorú by sme nemali a ani nemôžeme stratiť: že Boh nás miluje. A tak dovolíme Duchu Svätému, aby v nás pôsobil a očistil nás, a my sme tak mohli objať Božieho Syna na kríži, a vstať z mŕtvych spolu s ním, pretože radosť zmŕtvychvstania má svoje korene na kríži.

Panna Mária, Matka naša, auxilium christianorum, refugium peccatorum — Pomocnica kresťanov, Útočisko hriešnikov, prihováraj sa za nás u svojho Syna, aby nám zoslal Ducha Svätého, ktorý prebudí v našich srdciach rozhodnutie vykročiť pevným a istým krokom a ktorý až na dne našej duše nechá zaznieť volanie, čo naplnilo pokojom jedného z prvých kresťanských mučeníkov: „Veni ad Patrem — Poď, vráť sa k Otcovi (Sv. Ignác Antiochijský, Epistola ad Romanos, 7, 2 (PG 5, 694))“, ktorý ťa očakáva.