Zoznam bodov

Dobre ma počúvaj a šír to ďalej: kresťanstvo je Láska; vzťah s Bohom je výsostne súzvučný dialóg; starosť o druhých — apoštolát — nie je luxusný artikel, záležitosť niekoľko málo ľudí. — Teraz, keď to už vieš, naplň sa radosťou, pretože tvoj život dostal úplne iný zmysel, a buď dôsledný.

Nehovor mi, že sa staráš o svoj duchovný život, keď bez prestania nevykonávaš intenzívny apoštolát: Pán — Ten, o ktorom ma ty ubezpečuješ, že hľadáš jeho blízkosť — chce, aby sa všetci ľudia spasili.

Kristus očakáva veľa od tvojej práce. Musíš však ísť hľadať duše tak, ako Dobrý Pastier vyšiel hľadať stratenú stú ovcu; bez čakania, že ťa zavolajú. A potom, využi pomoc priateľov na konanie dobra pre druhých: nikto sa nemôže cítiť spokojný — povedz to každému z nich — s duchovným životom, z ktorého by po jeho naplnení nevyvierala apoštolská horlivosť.

Náboženstvo sa nemôže oddeľovať od života, ani v myslení, ani v každodennej realite.

Dokonale ti rozumiem, keď mi píšeš o svojom apoštoláte: „Budem sa modliť tri hodiny učením sa fyziky. Bude to bombardovanie, ktorým chcem dobyť pozíciu, nachádzajúcu sa na opačnom konci stola v knižnici… priateľa, ktorého ste spoznali, keď ste tu boli minule.“ Spomínam si na tvoju radosť, keď si odo mňa počul, že medzi modlitbou a prácou nemá byť prerušenie.

Nepohoršuj sa nad tým, že existujú aj zlí kresťania, ktorí sa síce veľmi činia, ale nepraktizujú. Pán — ako píše apoštol Pavol — „odplatí každému podľa jeho skutkov“ — tebe za tvoje, mne za moje. — Keď sa ty a ja rozhodneme správať dobre, hneď bude na svete o dvoch darebákov menej.

Tvrdíš, že si katolík… — Je mi smutno, keď vidím, že tvoje presvedčenie nie je dostatočne pevné, aby ťa viedlo k činorodému katolicizmu, vytrvalému a bez výhrad.

Pravda je často tak nepravdepodobná! … Predovšetkým preto, lebo vždy vyžaduje koherentný spôsob života.

Nesprávaj sa ako hlupák: to nie je fanatizmus chcieť každý deň poznať lepšie, milovať viac a rozhodnejšie brániť pravdu, ktorú máš poznať, milovať a brániť. Naopak — vravím to bez obáv — do sektárstva upadajú tí, čo sa v mene falošnej slobody protivia tomuto logickému postupu.

Je ľahké — to isté sa stávalo už za čias Ježiša Krista — vravieť nie a popierať či spochybňovať pravdu viery. — Ty, čo sa vyhlasuješ za katolíka, musíš vychádzať z „áno.“ — Potom, vďaka štúdiu, budeš schopný predložiť dôvody svojej istoty: že nie je protirečenie — ani nemôže byť — medzi Pravdou a vedou, medzi Pravdou a životom.

Nezanechávaj svoju činnosť, nevybočuj zo svojej cesty, aj keby si bol nútený žiť s ľuďmi plnými predsudkov, ako by dôvody spôsobu myslenia alebo význam slov mali byť definované ich správaním či tvrdeniami. — Snaž sa, aby ťa pochopili…, ale keď sa ti to nepodarí, pokračuj vo svojej ceste.

Vysvetlil si mu svoje ideály a svoj istý, pevný postoj katolíka. Zdalo sa, že prijíma a chápe tvoju cestu. — Potom si však zapochyboval, či jeho porozumenie neudusia jeho nie príliš usporiadané návyky… — Znova ho vyhľadaj a objasni mu, že pravda sa prijíma preto, aby sa žila, alebo aby bola snaha žiť ju.