Zoznam bodov

Nezabúdaj na zvyk bratského napomenutia, jasný prejav nadprirodzenej cnosti lásky. Nie je to ľahké; je pohodlnejšie vyhnúť sa tomu — omnoho pohodlnejšie!, ale nie je to nadprirodzené. — Aj z takýchto zanedbaní sa budeš zodpovedať Bohu.

Keď máš udeliť bratské napomenutie, urob to jemne a s láskou — formou aj obsahom — pretože v danom okamihu si Božím nástrojom.

Ak vieš druhých milovať a túto lásku — Kristovu lásku, jemnú, nežnú — mezi všetkými šíriš, vtedy sa budete navzájom podporovať: ten, čo bol blízko pádu, sa bude cítiť podopretý a povzbudený bratskou silou zostať verný Bohu.

Posilňuj v sebe ducha obety v malých veciach z lásky, s túžbou ostatným spríjemniť cestu k svätosti uprostred sveta. Úsmev môže byť niekedy najlepším prejavom ducha pokánia.

Buď každodenne a veľkoryso ochotný radostne a diskrétne v niečom ustupovať, len aby si spríjemnil život ostatným. — Tento spôsob konania je skutočnou láskou Ježiša Krista.

Usiluj sa, aby všade, kde si, bola aj „dobrá nálada“ — oná radosť, ktorá je ovocím vnútorného života.

Dbaj na vykonávanie jedného zaujímavého umŕtvovania: nech sa tvoje rozhovory netočia len okolo teba.

Povedal si mi: „Nielenže som neschopný napredovať po ceste, ale aj neschopný dosiahnuť spásu — ja úbohý človek — bez zázraku milosti. Som chladný a čo je ešte horšie, akýsi vlažný. Ako keby som bol len znudeným pozorovateľom vlastného života. Ostanú takéto dni neplodné? — Lenže Mária je mojou Matkou a Ježiš je — odvážim sa to povedať? — mojím Ježišom. A je mnoho svätých ľudí, ktorí sa za mňa práve v tejto chvíli modlia.“ — Odpovedal som ti: „Aj naďalej sa pevne drž ruky svojej Matky a odváž sa Ježišovi povedať, že je tvoj. On vo svojej dobrote dá tvojej duši jasné svetlo.“

Neboli by sme dobrými bratmi našich bratov ľudí, keby sme opustili priamu cestu len preto, že tí, čo nás obklopujú, si zle vysvetľujú naše konanie a nepríjemne naň reagujú.

Často sa sám seba spytuj: usilujem sa zdokonaliť v prejavovaní lásky svojim blížnym?

Uprostred toľkého egoizmu a ľahostajnosti — každý sa zaoberá iba sebou! — spomínam si na drevené osliatka, ktoré bežia po písacom stole, silné a statné… — Jedno stratilo nohu. Klusalo však ďalej, lebo sa opieralo o iné.

Často si pripomínaj, že spolupôsobíš na duchovnom i ľudskom formovaní ľudí zo svojho okolia, a všetkých duší — až tam dosiahne požehnané spoločenstvo svätých: v každom čase, keď pracuješ alebo oddychuješ; keď sa cítiš veselý alebo máš starosti; keď sa pri práci či na ulici modlíš ako Božie dieťa a pokoj tvojej duše vidno aj navonok; keď vidieť, že si trpel, že si plakal, a predsa sa usmievaš.