Zoznam bodov

Ponáhľaj sa do Betlehema, priblíž sa k Dieťaťu, zatancuj mu, hovor mu slová lásky, priviň si ho k srdcu… — Nehovorím o detinskostiach: hovorím o láske! A láska sa prejavuje skutkami: v hĺbke tvojej duše, tam môžeš Dieťa objímať!

Ukážme Ježišovi, že sme deti. Koľko námahy vynaloží dieťa, malé a úprimné, aby vyliezlo o schodík vyššie! A potom tam stojí a zdanlivo stráca čas. Konečne jeden schod zdolaný. A teraz ďalší. S pomocou rúk a nôh, s námahou celého telíčka dosiahne nový triumf: ďalší schod. A opäť odznova. Koľko úsilia! Už chýba len málo… a potom, pošmyknutie a bác! Krok naspäť. S modrinami a očami plnými sĺz, začína úbohé dieťa svoj výstup znovu. — Tak je to s nami, Ježišu, keď sme sami. Vezmi nás do svojho láskyplného náručia ako veľký, dobrý priateľ jednoduchého dieťaťa; a neopúšťaj nás, kým nebudeme celkom hore; a potom — áno, potom — budeme vedieť odpovedať na tvoju milosrdnú lásku. S detskou smelosťou ti, môj sladký Pane, poviem, že okrem Márie a Jozefa nebol a nebude žiaden smrteľník, hoci mnoho ich už blaznelo láskou k tebe, čo by ťa miloval tak, ako ťa milujem ja.

Poradil som ti, nech ti nevadí robiť malé detinskosti: pokiaľ nie sú rutinou, nebudú neplodné. — Príklad: predpokladajme, že duša, ktorá kráča cestou duchovného detstva, dostane nápad každý večer pred spaním zakryť drevenú sošku Panny Márie. Rozum sa búri proti takémuto konaniu, lebo ho považuje za jasne nezmyselné. Avšak malá duša, ktorej sa dotkla milosť, si veľmi dobre uvedomuje, že dieťa by z lásky konalo práve takto. — A tak pevná vôľa, ktorú majú všetky duchovné deti, prinúti rozum na ústup… Keď detská duša takto každý deň prikrýva sošku Panny Márie, robí tak malú detinskosť, ktorá je v Božích očiach plodná.

Ak si úprimné dieťa a — ak si to Boh pre teba želá — kráčaš po ceste duchovného detstva, budeš nepremožiteľný.

Dôverčivá prosba malého dieťaťa: Pane, chcel by som mať takú veľkú ľútosť, akú mali tí, čo sa ti najviac páčili.

Dieťa, prestaneš byť dieťaťom, ak sa niekto alebo niečo postaví medzi Boha a teba.

Nechcem Ježiša o nič prosiť: chcem sa mu iba vo všetkom páčiť a rozprávať mu o svojich veciach tak, akoby o nich nevedel; ako malé dieťa so svojím otcom.

Dieťa, povedz Ježišovi: neuspokojím sa s ničím menším, ako si Ty.

Koľko detinských vecí hovoríš Pánovi vo svojej modlitbe duchovného detstva! S dôverou dieťaťa, ktoré sa zhovára so svojím veľkým Priateľom, ktorého láskou si je isté, mu hovoríš: daj, aby som žil len pre tvoju slávu! — Rozmýšľaš nad minulosťou a čestne priznávaš, že nič nerobíš správne. Ježišu, dodávaš, tomu sa vôbec nemôžeš čudovať: je predsa nemožné, aby sa mi niečo podarilo. Ty mi pomôž, urob to ty namiesto mňa a uvidíš, ako dobre to vyjde. — Potom smelo a pravdivo pokračuješ: napoj ma, opoj ma svojím duchom, aby som plnil tvoju vôľu. Chcem ju plniť. Ak ju neplním… je to preto, lebo mi nepomáhaš. Ale ak mi pomôžeš!

Mal by si cítiť naliehavú potrebu pokladať sa za malého, slabého, všetkého pozbaveného. Vtedy sa vrhneš do náručia našej nebeskej Matky; strelnými modlitbami, láskyplnými pohľadmi, skutkami mariánskej úcty… To všetko je súčasťou tvojho ducha Božieho dieťaťa. — Ona ťa ochráni.