Zoznam bodov

Človeče! Aj keď si ako dieťa (a v Božích očiach si skutočne dieťaťom), buď trochu menej naivný a nevystavuj svojich bratov na posmech cudzím.

Je potrebné presvedčiť sa o tom, že Boh je neustále pri nás. Žijeme, akoby Pán bol od nás niekde ďaleko, tam, kde svietia hviezdy a zabúdame, že je vždy po našom boku. Je tu ako milujúci Otec — každého z nás miluje viac, ako môžu všetky matky sveta milovať svoje deti — pomáha nám, radí nám, požehnáva nás… a odpúšťa nám.

Koľkokrát potom, čo sme vyviedli nejakú nezbedu, sa nám podarilo vyhladiť zamračený výraz našich rodičov, keď sme im povedali, že už to viac neurobíme! A možno ešte v ten istý deň sme padli znova… A náš otec, s predstieranou prísnosťou v hlase a vážnou tvárou nás karhal…ale srdce mu už mäklo, lebo poznal našu slabosť a pomyslel si: Chudáčik, ako sa usiluje byť dobrý!

Musíme byť naplnení a presiaknutí myšlienkou, že Boh je náš Otec, náš skutočný Otec, ktorý je pri nás a na nebesiach.

Verejné udalosti ťa priviedli k dobrovoľnej odlúčenosti, ktorá je vplyvom okolností azda horšia ako väzenie. — Zakúsil si zatmenie tvojej osobnosti.

Nenachádzaš pole pôsobnosti: sebectvo, zvedavosť, neporozumenie, ohováranie. — Dobre, a čo? Zabudol si na svoju výsostne slobodnú vôľu a na moc „dieťaťa“? — Nedostatok lístia a kvetov (vonkajšia činnosť) nevylučuje rozmnožovanie a rast koreňov (vnútorný život).

Pracuj: stav vecí sa zmení a ty prinesieš viac ovocia ako predtým — aj šťavnatejšieho.

Snaž sa spoznávať „cestu duchovného detstva“, ale nenúť sa túto cestu nasledovať. — Nechaj pôsobiť Ducha Svätého.

Cesta detstva. — Odovzdanie sa. — Duchovné detstvo. — Toto všetko nie je akýsi nezmysel, ale pevný a dôkladný kresťanský život.

V duchovnom živote detstva to, čo hovoria alebo robia “deti, nikdy nie je detinské ani hlúpe.

Duchovné detstvo nie je duchovná prostoduchosť ani „zmäkčilosť“; je to rozumná a pevná cesta, na ktorú sa pre jej ťažkú ľahkosť duša musí vydať a nasledovať ju vedená Božou rukou.

Duchovné detstvo vyžaduje podriadenosť rozumu, čo je ťažšie ako podriadenosť vôle. — Aby sme podriadili svoj rozum, potrebujeme okrem Božej milosti aj stále cvičenie vôle, ktorá hovorí „nie“ znovu a znovu, tak ako hovoríme „nie“ telu, jedenkrát, druhýkrát a vždy, čím vzniká paradox, že ktokoľvek chce ísť po tejto malej „ceste detstva“, na to, aby sa stal dieťaťom, musí upevniť svoju vôľu silou a mužnosťou.

Byť malým: Najväčšiu odvahu preukazujú vždy deti. — Kto sa chce dotýkať… mesiaca? — Kto si nevšíma nebezpečenstvo, keď chce dosiahnuť to, po čom túži?

„Vlož“ do „takého“ dieťaťa veľa Božej milosti, túžbu konať jeho (Božiu) vôľu, veľkú lásku k Ježišovi, všetky ľudské vedomosti, ktoré je schopné obsiahnuť… a dosiahneš obraz charakteru apoštolov dneška, takých, akých si ich Boh nepochybne praje.

Buď dieťaťom. — A ešte viac. — Ale nesprávaj sa ako pubertiak. Videl si niečo smiešnejšie ako keď sa chlapčisko hrá na „muža“ alebo keď sa dospelý muž hrá na „dieťa“?

     Treba byť dieťaťom pred Bohom: a pretože ním si, musíš byť celým mužom vo všetkom ostatnom. — A ešte niečo: prestaň sa správať ako mopslík.

Niekedy sa nám žiada správať sa ako malé deti. — V Božích očiach sú to nádherné malé skutky a pokiaľ nedopustíme, aby sa stali rutinou, budú nepochybne plodné, ako je vždy plodná Láska.

Pred Bohom, ktorý je Večný, si menší ako malé dvojročné dieťa pred tebou.

     No nie si len dieťaťom, si Božím synom. Nezabúdaj na to.

Keď na teba doliehajú tvoje slabosti, nezarmucuj sa. — Teš sa zo svojich nedostatkov ako svätý Pavol, pretože deti môžu napodobňovať dospelých bez obavy, že budú smiešne.

Nedopusť, aby ťa tvoje chyby a nedostatky, dokonca i tvoje ťažké pády odlúčili od Boha. Slabé dieťa, ak je múdre, snaží sa zostať v blízkosti svojho otca.

Netráp sa, že sa nahneváš, keď máš vykonať tie malé veci, ktoré On od teba žiada.

Napokon sa usmeješ…

Nevidel si niekedy, ako nerado dáva malé dieťa cukríky zo svojej ruky otcovi, ktorý ho len skúša? — Ale dá mu ich; láska zvíťazila.

Keď chceš veci urobiť dobre, veľmi dobre, stáva sa, že nakoniec ich urobíš zle.. — Pokor sa pred Ježišom a povedz mu: Vidíš, ako robím všetko zle? — Ak mi ty poriadne nepomôžeš, urobím to ešte horšie!

Zmiluj sa nad svojím dieťaťom, veď vieš, že chcem každý deň napísať veľkú stranu do knihy môjho života… Som však taký nešikovný, že keď nepovedie moju ruku Učiteľ, namiesto pekných písmen po mojom pere ostanú len škrabance a machule, ktoré nemožno nikomu ukázať.

Odteraz, Ježišu, budeme písať vždy spolu.

Láska moja, uvedomujem si svoju nešikovnosť, ktorá je… taká veľká, že dokonca keď chcem pohladiť, spôsobím bolesť. — Zjemni moju dušu. Daj mi prosím, túžim, aby si mi pri tejto tvrdej mužnosti života dieťaťa dal jemnosť a nežnosť, ktorú preukazujú deti v dôverných prejavoch lásky svojim rodičom.

Si plný úbohosti. — Zo dňa na deň je ti to jasnejšie. — Nech ťa to nevystraší.

On dobre vie, že nedokážeš dať viac ovocia.

Tvoje neúmyselné pády — pády dieťaťa — spôsobujú, že tvoj Boh Otec sa musí o teba viac starať a že tvoja Matka Mária nepustí tvoju ruku zo svojej milujúcej ruky. Využi to a keď ťa Pán každý deň zdvíha zo zeme, objím ho celou silou a polož si svoju utrápenú hlavu na jeho prebodnutú hruď tak, aby ťa tlkot jeho najláskavejšieho Srdca priviedol do vytrženia.

Pichnutie. — A ďalšie a ďalšie. — Vydrž to, človeče! Nevidíš, že si taký malý, že vo svojom živote — na svojej malej ceste — môžeš obetovať len tieto malé kríže?

Okrem toho, uvažuj: jeden kríž na druhý — pichnutie… a ďalšie… aká je z toho hora!

Napokon, dieťa, naučil si sa veľkú vec: Milovať.

Keď detská duša predostrie Pánovi svoju túžbu po odpustení, môže si byť istá, že sa jej čoskoro naplní: Ježiš odstráni z duše lepkavú špinu, ktorá sa v nej ťahá s minulými hriechmi; odstráni mŕtvu tiaž, zvyšok všetkých nečistôt, ktoré ju pútajú k zemi. Odhodí ďaleko od dieťaťa pozemský balast z jeho srdca, aby sa mohlo povzniesť k Božiemu Majestátu a stráviť sa v živom plameni Lásky, ktorou je On.

Skľúčenosť, ktorú ti spôsobujú tvoje nedostatky veľkodušnosti, tvoje pády, tvoje —možno len zdanlivé — ústupky, vyvolávajú v tebe často pocit, že si zničil niečo veľmi cenné (tvoje posvätenie).

Netráp sa: vnes do svojho nadprirodzeného života taký spôsob, aký používajú prosté deti pri riešení podobných konfliktov.

Rozbili — skoro vždy to býva z nepozornosti — nejaký predmet, ktorý si ich otec veľmi vážil. — Je im to ľúto, možno sa aj rozplačú, ale idú sa dať utešiť tým, komu patril teraz už pre ich nešikovnosť neužitočný predmet… a otec zabudne na cenu - aj keď bola veľká — a plný nehy nielenže odpustí, ale aj uteší a dodá odvahu malému. — Pouč sa.

Nech je vaša modlitba mužná. Byť dieťaťom neznamená byť zženštilý.

Pre toho, kto miluje Ježiša, je modlitba — aj modlitba bez útechy — sladkosťou, ktorá ukončí všetky trápenia: túži po modlitbe s takou dychtivosťou, s akou si dieťa ide po cukor, keď prehltlo horký liek.

Si roztržitý pri modlitbe. — Snaž sa roztržitosti vyhnúť, ale neznepokojuj sa, keď sa ti to aj napriek tomu nepodarí.

Nevidíš, ako sa v bežnom živote aj tie najposlušnejšie deti zabávajú a rozptyľujú vecami, ktoré ich obklopujú a nepočúvajú, čo im hovorí otec? — To neznamená nedostatok lásky alebo úcty; je to len nedostatočná vyspelosť a malosť detí.

A ty si predsa dieťaťom pred Bohom…