Zdôveril si sa mi, že si v modlitbe otvoril svoje srdce Pánovi nasledujúcimi slovami: „Pane, myslím na svoje úbohosti, ktoré sa aj napriek tvojim milostiam — bezpochyby z nedostatku mojej odpovede na ňu — zväčšujú. Viem, že mi úplne chýbajú predpoklady na vykonanie poslania, ktoré odo mňa žiadaš. A keď v novinách čítam, koľko vážených, talentovaných a bohatých ľudí hovorí, píše a organizuje aktivity na obranu tvojho kráľovstva… potom sa pozriem na seba a vidím sa taký bezvýznamný, nevedomý a úbohý, jedným slovom, také nič, že by som bol bezradný a zahanbený, keby som nevedel, že ty ma miluješ takého. Ó, Ježišu! Na druhej strane dobre vieš, sa akou nesmiernou radosťou som k tvojim nohám položil svoje ambície… Vieru a lásku: milovať, veriť, trpieť. V tom by som skutočne chcel byť bohatý a múdry, avšak ani bohatší a ani múdrejší, než si mi vo svojom bezhraničnom milosrdenstve určil; pretože všetku moju prestíž a česť chcem využiť na verné plnenie tvojej nadovšetko spravodlivej a najláskavejšej vôle“. — Poradil som ti, aby si nezostal iba pri dobrých úmysloch.