Akú nesmiernu lásku k Božej vôli mala chorá žena, ktorej som poskytoval duchovnú útechu! Vnímala svoju dlhú, bolestivú chorobu, čo postihla celé jej telo (nebolo na nej už nič zdravého), ako požehnanie a láskavosť od Ježiša; a hoci bola vo svojej pokore presvedčená, že si zaslúži trest, hrozné bolesti v celom tele neboli trestom, ale milosrdenstvom. — Hovorili sme o smrti. A o nebi. A o tom, čo by povedala Ježišovi a Božej Matke… a ako by „odtiaľ“ mohla pracovať lepšie ako tu… Chcela umrieť, keď to Pán bude chcieť… ale pritom plná radosti zvolala: Bodaj by to bolo už dnes! Uvažovala o smrti s radosťou toho, kto vie, že keď umrie, pôjde k Otcovi.