Aké sklamanie zažili tí, čo videli svetlo falošného apoštola a chceli vyhnať temnotu zo svojich duší tým, že sa k svetlu priblížia! Ponáhľali sa k nemu. Možno na ceste zanechali aj zdrapy svojej kože… niektorí v túžbe po svetle azda aj zdrapy svojej duše… Už sú s ním: cítia chlad a tmu. Chlad a tma naplnia zlomené srdcia tých, čo si mysleli, že našli ideál. — Zlý skutok urobil ten falošný apoštol: oklamaní ľudia sa vracajú do sveta, z ktorého vyšli v nádeji, že vymenia svoje telo za žeravé uhlie, za nádherný rubín lásky… Vracajú sa s vyhasnutým srdcom, so srdcom, čo už nie je srdcom, ale kúskom ľadu v temnote, ktorá zatemní aj ich rozum. Falošný apoštol protikladov, to je tvoje dielo: pretože máš Krista na jazyku, ale nie vo svojich skutkoch; pretože priťahuješ svetlom, ktoré nemáš; pretože nemáš teplo lásky, predstieraš záujem o cudzích, ale svojich opúšťaš; pretože si luhár a lož je diablovou dcérou… Pracuješ teda pre diabla a privádzaš do zmätku nasledovníkov Lásky; a hoci často víťazíš, beda ti, keď príde naša priateľka smrť a ty uvidíš hnev Sudcu, ktorého sa ti nikdy nepodarilo oklamať! — Protirečenia, Pane? Nie, nikdy!