Zoznam bodov

Správajme sa v prítomnosti Boha vždy tak, aby sme nemuseli nič skrývať pred ľuďmi.

Chýba ti vnútorný život: pretože nevkladáš do modlitby starosti tvojich blízkych ani prosby za nové povolania; pretože sa neusiluješ vidieť jasne, dávať si konkrétne predsavzatia a plniť ich; pretože ti chýba nadprirodzený pohľad pri štúdiu, pri práci, v tvojich rozhovoroch a vzťahoch s ostatnými… — Ako prežívaš Božiu prítomnosť, dôsledok a prejav tvojej modlitby?

Nemohol si, lebo si nemal čas?… — Máš čas. Okrem toho, aké budú tvoje činy, keď ich nepremyslíš v Božej prítomnosti a nevnesieš do nich poriadok? Bez rozhovoru s Bohom… ako chceš zdarne dokončiť svoju prácu?… Pozri, je to, akoby si tvrdil, že ti chýba čas na štúdium, pretože si zaneprázdnený vyučovaním ostatných… Bez štúdia nemožno dať dobrú hodinu. Modlitba má prednosť pred všetkým. Ak to takto chápeš a neriadiš sa podľa toho, nevrav mi, že ti chýba čas: jednoducho sa nechceš modliť!

Modlitbu, viac modlitby! — Vidí sa ti to nevhodné práve teraz, v čase skúšok, keď je viac práce… Potrebuješ ju: a to nielen vo zvyčajný čas, ako normu zbožnosti; modlitba, aj počas „hluchých chvíľ“; modlitba, v prestávke medzi skončenou a nasledujúcou prácou; namiesto toho, aby sa tvoja myseľ zaoberala hlúposťami. Nevadí, keď — aj napriek tvojmu úsiliu — sa nedokážeš sústrediť a usmerniť svoje myšlienky. Takéto rozjímanie môže byť oveľa cennejšie než to, ktoré si si vykonal so všetkým pohodlím v kaplnke.

Účinný spôsob, ako žiť v Božej prítomnosti: nech je každý deň prvá „audiencia“ u Ježiša Krista.

Zvykni si ráno pri obliekaní modliť sa ústne modlitby, tak ako malé deti.

– A budeš viac v Božej prítomnosti počas dňa.

Stále odkladáš modlitbu ruženca na neskôr, a napokon sa ho nepomodlíš, lebo ťa premáha spánok. — Ak skutočne nenachádzaš iný čas, nepozorovane sa ho modli na ulici. Navyše ti to pomôže uvedomiť si Božiu prítomnosť.

Otázka pri tvojom dennom spytovaní svedomia: nechal som uplynúť nejakú hodinu, v ktorej som sa neprihovoril môjmu Bohu Otcovi?… Rozprával som sa s Ním so synovskou láskou? — Dokážeš to!

Nebudeme sa klamať… — Boh nie je nijaký tieň, vzdialená bytosť, ktorá nás stvorí a potom nás opustí; nie je ani pán, čo odchádza a už sa nevráti. Hoci ho nevnímame našimi zmyslami, jeho existencia je oveľa skutočnejšia než všetky reality, ktorých sa dotýkame a ktoré vidíme. Boh je tu, s nami, prítomný, živý: vidí nás, počuje, riadi nás a pozoruje aj naše najmenšie skutky, naše najskrytejšie úmysly. Veríme tomu…, ale žijeme, akoby Boh neexistoval! Pretože mu nevenujeme ani jedinú myšlienku, ani jediné slovo; pretože ho neposlúchame, ani sa neusilujeme ovládať naše vášne; pretože mu neprejavujeme lásku, ani mu neprinášame zadosťučinenie… — Chceme aj naďalej žiť s vierou, ktorá je mŕtva?

Keby si žil v Božej prítomnosti, koľkým „nenapraviteľným“ situáciám by si predišiel.

Ako chceš žiť v Božej prítomnosti, keď sa stále rozhliadaš na všetky strany?… — Si ako opitý malichernosťami.

Každým dňom sa cítiš hlbšie ponorený v Bohu…, vravíš mi. — Každým dňom budeš teda bližšie k svojim bratom.