Zoznam bodov

Je smutné zisťovať, ako niektorí chápu milodar: niekoľko pätákov a staré šatstvo. Zdá sa, že nečítali Evanjelium.

Neváhajte: pomáhajte ľuďom formovať sa v dostatočnej viere a sile, aby sa, ešte kým žijú, dokázali veľkodušne zbavovať potrebných vecí.

- A otáľavým vysvetlite, že i zo svetského pohľadu je málo vznešené a málo elegantné čakať až na koniec, keď si už určite nebudú môcť vziať nič so sebou.

Pravý kresťan je vždy pripravený stanúť pred Bohom. Pretože ak bojuje, aby žil ako Kristov človek, je v každom okamihu pripravený splniť svoju povinnosť.

Tvárou v tvár smrti buď pokojný! — Takého si ťa žiadam. — Nie však s chladným stoicizmom pohana, ale s vrúcnosťou Božieho dieťaťa, ktoré vie, že život sa nekončí, len mení. — Zomrieť?… Nie, žiť!

Môj známy, doktor práv i filozofie pripravoval sa na konkurz o miesto vedúceho katedry na Madridskej univerzite. Mal za sebou dve skvelé, brilantne ukončené štúdiá. Dostal som od neho správu, že je chorý a že si ma želá vidieť. Prišiel som do penziónu, kde býval. — „Otče, zomieram,“ povedal namiesto pozdravu. Láskyplne som ho povzbudil. Chcel si vykonať generálnu spoveď. Tej noci zomrel.

Spolu s istým architektom a lekárom sme ho pripravili do truhly. — Pri pohľade na mladé telo, ktoré sa rýchlo začínalo rozkladať, sme sa všetci traja zhodli na tom, že jeho dve univerzitné štúdiá nie sú ničím v porovnaní s jeho definitívnou kariérou, ktorú práve zavŕšil ako dobrý kresťan.

Všetko sa vyrieši, okrem smrti… A smrť vyrieši všetko.

Smrť príde neúprosne. A preto, aká prázdna márnivosť je upínať sa na tento život! Pozri sa, ako toľkí trpia. Jedni, lebo život sa končí a je im ľúto ho opustiť; iní, lebo je dlhý a nudí ich… V nijakom prípade nemá zmysel považovať našu existenciu na zemi za cieľ. Treba vyjsť z takejto logiky a zakotviť v inej: večnej. Na to je potrebná radikálna zmena: vyprázdniť sa od seba samého, od egocentrických a pominuteľných motívov, aby sme sa mohli znovuzrodiť v Kristovi, ktorý je večný.

Odhliadnuc od tvojich hriechov, keď myslíš na smrť, nemaj strach… Pretože On už vie, že ho miluješ… a z akého si cesta. — Ak ho hľadáš, prijme ťa ako otec strateného syna: musíš ho však hľadať!

„Non habemus hic manentem civitatem“ — nemáme tu trvalé miesto. — A aby sme na to nezabudli, táto pravda sa niekedy ukazuje v hodine smrti krutým spôsobom: ako nepochopenie, prenasledovanie, pohŕdanie… A vždy ako samota, pretože hoci sme obklopení láskou, každý umiera sám. — Zbavme sa už teraz všetkých pút! Stále sa pripravujme na tento krok, ktorý nás privedie do večnej prítomnosti Najsvätejšej Trojice.

Utešila ťa myšlienka, že život znamená zodrať sa, spáliť sa v službe Bohu. — Takto, keď sa budeme vyčerpávať v službe Jemu, príde oslobodenie v podobe smrti, ktorá nám prinesie Život.

Môj priateľ kňaz pracoval s mysľou upriamenou na Boha, pevne sa držiac jeho otcovskej ruky a pomáhal aj iným, aby si osvojili tieto základné myšlienky. Mohol si teda povedať: „keď zomrieš, všetko pôjde dobre ďalej, pretože sa o to bude starať On.“

Nerob zo smrti tragédiu, lebo ňou nie je! Len deti bez srdca sa netešia na stretnutie so svojimi rodičmi.

Všetko tu dole na zemi je len hrsť popola. Mysli na tie milióny ľudí — už zosnulých — „dôležitých“ a „slávnych“, na ktorých si už nikto nespomenie.