Zoznam bodov

Že nemá čas? Tým lepšie. Krista zaujímajú práve tí, čo nemajú čas.

Práca je prvotné povolanie človeka, je Božím požehnaním, a poľutovaniahodne sa mýlia tí, čo ju považujú za trest. Pán, najlepší zo všetkých otcov, umiestnil prvého človeka do Raja „ut operaretur“ — aby pracoval.

Štúdium, práca: neodmysliteľné povinnosti každého kresťana; prostriedky, ako sa brániť proti nepriateľom Cirkvi a ako pritiahnuť — našou profesionálnou prestížou — toľko iných dobrých duší, čo bojujú izolovane. Je to najzákladnejšia zbraň pre tých, ktorí chcú byť apoštolmi uprostred sveta.

Prosím Boha, aby ti bolo príkladom aj Ježišovo dospievanie a mladosť, keď diskutoval s učencami v chráme alebo keď pracoval v Jozefovej dielni.

Tridsaťtri Ježišových rokov!…: tridsať z nich boli roky v tichosti a utiahnutosti; v podriadenosti a v práci…

Písal mi raz istý chlapec: „môj ideál je taký veľký, že by sa zmestil iba ak do mora.“ — Odpovedal som mu: a čo svätostánok, taký malý? A „obyčajná“ dielňa v Nazarete? — Vo veľkosti každodennosti nás očakáva On!

Pred Bohom nie je nijaká práca sama osebe ani veľká, ani malá. Všetkému dodáva hodnotu až Láska, s akou sa vykonáva.

Hrdinstvo práce spočíva v „dokončení“ každej úlohy.

Zdôrazňujem: v jednoduchosti tvojej všednej práce, v opakujúcich sa maličkostiach každého dňa máš odhaliť tajomstvo — toľkým skryté — veľkosti a novosti: Lásku.

Hovoríš mi, že ti veľmi pomáha táto myšlienka: koľko obchodníkov sa už od čias prvých kresťanov stalo svätými? A chceš dokázať, že je to možné i dnes… — Pán ťa neopustí v tomto úsilí.

Aj ty máš profesné povolanie, ktoré ťa „pobáda“ ako ostroha. — Táto „ostroha“ je aj udicou na lovenie ľudí. Naprav si preto úmysel a nezanedbaj snahu o dosiahnutie najvyššej možnej profesionálnej prestíže v službe Bohu a dušiam. Pán počíta aj s „týmto.“

Aby sme veci dokončili, musíme ich najskôr začať robiť. — Znie to naivne, ale koľkokrát ti chýba jednoduchá rozhodnosť!, a… ako sa z tvojej nečinnosti raduje satan!

Starosti?… — Ja nemám starosti — povedal som ti —, pretože mám veľa povinností.

Prechádzaš kritickou fázou: pociťuješ akýsi neurčitý strach; máš ťažkosti upraviť si životný plán; vyčerpávajúcu prácu, pretože ti nestačí dvadsaťštyri hodín, aby si si splnil všetky svoje povinnosti… — Skúsil si sa riadiť Apoštolovou radou: „nech sa všetko deje slušne a po poriadku?“ To znamená, v Božej prítomnosti, s Ním, v Ňom a len pre Neho.

Keď si rozdeľuješ svoj čas, musíš myslieť aj na to, ako využiješ voľné chvíle, ktoré sa nečakane objavia.

Oddych som vždy chápal ako uvoľnenie sa od každodenosti, nikdy nie ako dni ničnerobenia. Oddych znamená naberať sily, myšlienky, plány… Jedným slovom, zmeniť činnosť, aby sme sa neskôr — s novým zápalom — mohli vrátiť k bežnej práci.

Teraz, keď máš toľko toho na práci, zmizli všetky „tvoje problémy“… Buď úprimný: odkedy si sa rozhodol pracovať pre Neho, už ti nezostáva čas myslieť na svoj egoizmus.

Strelné modlitby neochromujú prácu, rovnako ako tep srdca nenarúša pohyb tela.

Posväcovanie vlastnej práce nie je nijaká chiméra, ale poslanie každého kresťana…: tvoje aj moje. — Istý sústružník svoj objav vyjadril takto: „Môžem sa zblázniť od radosti z istoty, že svojou prácou na sústruhu a spevom — mohutným spevom vo vnútri aj navonok — sa môžem stať svätým…: aký dobrý je náš Boh!“

Práca sa ti zdá byť nevďačná, najmä keď vidíš, ako málo milujú Boha tvoji kolegovia a ako unikajú od milosti a dobra, ktoré im chceš sprostredkovať. Musíš sa teda ty sám snažiť vynahradiť všetko, čo oni zanedbávajú, oddať sa Bohu v práci — ak si to doteraz nerobil — a premieňať ju na modlitbu, ktorá stúpa do neba za ľudstvo.

Pracovať s radosťou neznamená pracovať „veselo“, povrchne, akoby sme sa zbavovali ťažkého bremena… — Snaž sa, aby tvoje úsilie nestratilo hodnotu vinou zbrklosti a ľahkomyseľnosti a aby si sa napokon nepostavil pred Pána s prázdnymi rukami.

Niektorí sa pri svojej práci nechajú viesť predsudkami: zásadne nikomu neveria a už vôbec nechápu potrebu svoju prácu posväcovať. Keď s nimi o tom hovoríš, vravia ti, aby si nepridával ďalšiu záťaž k ich vlastnej práci, ktorú aj tak vykonávajú s nevôľou, ako bremeno. — Toto je jedna z mierových bitiek, ktoré treba vyhrať: nájsť Boha vo svojej práci a — s Ním a ako On — slúžiť ostatným.

Ľakáš sa ťažkostí a ustupuješ. Vieš, aký výsledok možno vypozorovať z tvojho správania? Pohodlnosť, pohodlnosť, pohodlnosť! Vravel si mi, že si ochotný vydať zo seba všetko, všetko a bezhranične, a pritom sa hráš na učňa na hrdinu. Správaj sa ako dospelý!

Si študent: venuj sa teda s apoštolským duchom svojim knihám a buď presvedčený o tom, že tie hodiny a hodiny štúdia sú už teraz! duchovnou obetou ponúknutou Bohu, prospešnou ľudstvu, tvojej krajine a tvojej duši.