Zoznam bodov

S Božou milosťou sa pusť do nemožného a nemožné aj vykonaj… lebo možné urobí každý.

Odmietni svoj pesimizmus a ani netrp pesimistov po svojom boku. — Bohu treba slúžiť s radosťou a odovzdanosťou.

Odlož preč tú ľudskú rozvážnosť, ktorá ťa robí takým opatrným, prepáč, takým zbabelým. — Nebuďme úzkoprsými ľuďmi, nezrelými mužmi a ženami, slepými, bez nadprirodzeného horizontu… Vari pracujeme pre seba? Nie!

— Teda môžeme nebojácne povedať: Ježišu mojej duše, pracujeme pre teba a… odoprieš nám hmotné prostriedky? Dobre vieš, akí sme slabí. A predsa, ani ja by som neodmietol sluhu, ktorý by mi slúžil… — Preto očakávame, sme si istí, že nám dáš všetko potrebné, aby sme ti mohli slúžiť.

Úkon viery: proti Nemu a proti tým, ktorí sú jeho, nič nezmôžu! — Nezabudni na to.

Nevešaj hlavu, vpred! Vpred so svätou tvrdohlavosťou, ktorá sa v duchovnom zmysle nazýva vytrvalosť.

Bože môj: vždy nám dávaš práve to, čo skutočne potrebujeme.

Nie je to stále horšie. — Ibaže teraz máš viac svetla, aby si sa spoznával. Vyhni sa aj najmenšiemu tieňu skleslosti!

Na ceste osobného posväcovania môžeme mať niekedy dojem, že namiesto toho, aby sme napredovali, cúvame; a namiesto zlepšovania sa zhoršujeme. — Pokiaľ existuje vnútorný boj, táto pesimistická myšlienka je iba falošnou ilúziou, klamom, ktorý je treba odmietnuť. — Ostaň pokojný: ak vytrvalo bojuješ, napreduješ a posväcuješ sa na svojej ceste.

Vnútorná vyprahnutosť nie je vlažnosť. Vlažného voda milosti nenapojí, iba po ňom stečie… Naopak, sú zdanlivo vyschnuté plochy, ktorým stačí niekoľko kvapiek dažďa a keď príde čas, zakvitnú a prinesú chutné ovocie. — Kedy sa už konečne presvedčíme, aká dôležitá je poslušnosť Božiemu volaniu v každom okamihu, pretože Boh nás práve tam očakáva!

Buď sväto šibalský: nečakaj, až ti Pán zošle ťažkosti, ale predbehni ho dobrovoľným pokáním. — A potom ich už nebudeš prijímať s rezignáciou — čo je výraz staroby — ale s láskou, čo je prejav večnej mladosti.

Dnes si mal prvýkrát dojem, že je všetko jednoduchšie, že sa všetko rozuzlilo: vidíš vyriešené problémy, ktoré ti robili starosti. Už rozumieš tomu, že tvoje problémy sa vyriešia o to lepšie a rýchlejšie, o čo viac sa odovzdáš do rúk tvojho Boha Otca. — Na čo čakáš, aby si to takto robil stále? — Lebo to by malo byť zmyslom tvojho života ako Božieho dieťaťa.

Obráť sa na Pannu Máriu — Božiu Matku, Dcéru, Nevestu, našu Matku — a pros ju, aby ti od Najsvätejšej Trojice vyprosila viac milostí: milosť viery, nádeje, lásky, ľútosti; aby, keď sa ti bude zdať, že fúka silný, suchý vietor, schopný spáliť kvety, čo kvitnú v duši, aby tie tvoje nespálil… ani kvety tvojich bratov.

Je priam neuveriteľné, že človek ako ty — čo nič nevie, ako hovoríš — sa odváži klásť prekážky Božej milosti. — To je presne to, čo robíš svojou falošnou pokorou, svojou „objektivitou“ a svojím pesimizmom.

Pane, daj mi milosť zanechať všetko, čo sa týka mojej osoby. Nech nemám viac starostí než je tvoja sláva… jedným slovom, tvoja Láska. Všetko pre Lásku!

„Keď Herodes počul“, že na zem prišiel Kráľ, „rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním.“ — Tak je to každý deň! To isté sa deje aj dnes: pri Božej veľkosti, ktorá sa prejavuje najrozmanitejším spôsobom, nechýbajú ľudia — dokonca aj v pozícii autority — ktorí sú ňou znepokojení. Pretože… Boha úplne nemilujú, pretože to nie sú ľudia, ktorí by ho chceli skutočne nájsť; pretože nechcú poslúchať jeho vnuknutia a sú prekážkou na Božích cestách. — Maj sa na pozore, vytrvalo pracuj, nerob si starosti, hľadaj Pána, modli sa… a On zvíťazí.

Nie si sám. Ani ty a ani ja sa nesmieme cítiť osamotení. O čo menej, keď ideme k Ježišovi cez Máriu, lebo ona je Matka, ktorá nás nikdy neopustí.

Keď sa ti zdá, že ťa Pán opustil, nebuď smutný, ale hľadaj ho ešte horlivejšie! On, ktorý je Láska, ťa nenechá samého. — Maj istotu, že toto jeho „opustenie“ je z lásky, aby si jasne videl, čo v tvojom živote je od teba a čo je od Neho.

Povedal si mi: „Nielenže som neschopný napredovať po ceste, ale aj neschopný dosiahnuť spásu — ja úbohý človek — bez zázraku milosti. Som chladný a čo je ešte horšie, akýsi vlažný. Ako keby som bol len znudeným pozorovateľom vlastného života. Ostanú takéto dni neplodné? — Lenže Mária je mojou Matkou a Ježiš je — odvážim sa to povedať? — mojím Ježišom. A je mnoho svätých ľudí, ktorí sa za mňa práve v tejto chvíli modlia.“ — Odpovedal som ti: „Aj naďalej sa pevne drž ruky svojej Matky a odváž sa Ježišovi povedať, že je tvoj. On vo svojej dobrote dá tvojej duši jasné svetlo.“

Ježišu, nechaj ma samého niesť kríž. Nie, čo to hovorím: budem potrebovať tvoju milosť a tvoju pomoc, ako vo všetkom; ty buď mojím Šimonom z Cyrény. S tebou, môj Bože, sa nebudem báť žiadnej skúšky… — Ale čo ak mojím krížom bude znechutenie alebo smútok? — V takom prípade by som s tebou bol šťastný aj v smútku.

Pokiaľ ťa nestratím, žiadne utrpenie nie je pre mňa skutočným utrpením.

Ježiš nikomu neodoprie útechu, ktorá lieči, potešuje, osvecuje. — Na to by sme ty a ja nemali nikdy zabúdať, aj keď nás ťaží práca alebo protivenstvá.

Nečakaj za svoju prácu od ľudí potlesk. — Ba ešte viac: niekedy nečakaj ani porozumenie od iných osôb alebo inštitúcií, čo takisto pracujú pre Krista. — Hľadaj výlučne Božiu slávu, maj rád všetkých a netráp sa, ak ti ostatní nerozumejú.

Keď sa pred tebou objavia hory prekážok, neporozumenia a intríg, ktoré diabol chce a Pán dopustí, vtedy maj vieru; vieru so skutkami, vieru spolu s obetou a pokorou.

Pri zdanlivej neplodnosti apoštolátu na teba začnú doliehať prvé príznaky záplavy skleslosti, ktorým tvoja viera pevne odoláva… — Uvedomuješ si však, že potrebuješ viac pokornej, živej a činorodej viery. — Ty, ktorý si želáš zdravie duší, volaj ako ten otec chlapca posadnutého diablom: „Domine, adiuva incredulitatem meam!“ Pane, pomôž mojej nevere! — Nepochybuj: ten zázrak sa zopakuje.

Je pravda, že ty nerobíš nič, že v tvojej duši všetko robí Boh. — Ale predsa, nech to z hľadiska tvojej odpovede na jeho milosť nie je tak.

Upevňuj v sebe cnosť nádeje tak, že budeš — s Božou pomocou a hoci ťa to stojí námahu — vytrvalo a dobre pracovať, s presvedčením, že tvoje úsilie nie je pred Pánom márne.

Keď v tvojom každodennom vnútornom boji, ktorý sa spravidla skladá z mnohých malých bojov, nechýba túžba neustále sa páčiť Bohu, uisťujem ťa: nič sa nestratí!

Pripomínaj si túto skutočnosť: aký dobrý je Pán, ktorý ma vyhľadal, ktorý mi dal poznať túto svätú cestu, aby som bol užitočný, aby som miloval všetkých ľudí a prinášal im pokoj a radosť! — Táta úvaha by sa mala neskôr premietnuť do tvojich predsavzatí.

Vieš, že ti nebude chýbať Božia milosť, lebo On si ťa vyvolil už od večnosti. A keďže toto urobil, poskytne ti všetky prostriedky na to, aby si mu bol verný, ako jeho dieťa. — Kráčaj teda s istotou a snaž sa odpovedať na jeho milosti.

Prosím Božiu Matku, aby nás dobrotivo prijala, aby sa na nás vedela usmiať… a ona sa usmeje. — A navyše tisícnásobne odmení našu veľkodušnosť už tu a zemi: tisícnásobne, o to ju prosím!

Nech je tvoja láska radostná, pevná i nežná, ľudská aj nadprirodzená; srdečná, taká, ktorá vie vždy každého prijať s úprimným úsmevom; ktorá dokáže pochopiť myšlienky a pocity ostatných. — Takto, nežne i pevne zároveň, bez toho, že by si menil svoj spôsob života či ustupoval z učenia viery, dobre prežívaná Kristova láska ti dodá ducha víťaza: každý deň budeš viac túžiť pracovať pre duše.

Synu, zdôrazňoval som ti: v našom úsilí nakaziť naším „bláznovstvom“ ďalších apoštolov určite narazíme aj na „prekážky“. Niektoré sa budú zdať neprekonateľné… avšak: „Inter medium montium pertransibunt aquae“ — prameňom dávaš stekať do potokov, čo tečú pomedzi vrchy: nadprirodzený duch a sila našej horlivosti rozdrvia hory a premôžeme prekážky.

„Môj Bože! Môj Bože! Rovnako si nás miloval a chcel si nás všetkých spojiť skrze Teba, v Tebe a s Tebou, a teraz sme sa všetci rozpŕchli“ — takto si sa sťažoval, keď si sa znovu ocitol sám a bez ľudských prostriedkov. — Pán však okamžite do tvojej duše vložil istotu, že to vyrieši. Povedal si mu: dôverujem ti! — A skutočne, Pán všetko zariadil ešte skôr, dokonalejšie a lepšie, než si čakal.

Je správne, že Otec, Syn a Duch svätý korunovali Máriu ako Kráľovnú a Paniu všetkého stvorenia. — Využívaj túto moc! A s detskou opovážlivosťou sa zúčastni na nebeskej oslave. — Ja korunujem svoju Matku a Božiu Matku iba svojou očistenou úbohosťou, pretože nemám ani cnosti ani drahokamy. — Skús urobiť to isté!