Odlož preč tú ľudskú rozvážnosť, ktorá ťa robí takým opatrným, prepáč, takým zbabelým. — Nebuďme úzkoprsými ľuďmi, nezrelými mužmi a ženami, slepými, bez nadprirodzeného horizontu… Vari pracujeme pre seba? Nie!

— Teda môžeme nebojácne povedať: Ježišu mojej duše, pracujeme pre teba a… odoprieš nám hmotné prostriedky? Dobre vieš, akí sme slabí. A predsa, ani ja by som neodmietol sluhu, ktorý by mi slúžil… — Preto očakávame, sme si istí, že nám dáš všetko potrebné, aby sme ti mohli slúžiť.