Zoznam bodov

Najväčší blázon, aký kedy bol a bude, je On. Existuje väčšie bláznovstvo než odovzdať sa tak a tomu, komu sa odovzdáva On? — Už aj to by bolo veľa, keby bol chcel medzi nami ostať ako bezbranné dieťa; to by aj zloduchov bolo dojalo a neodvážili by sa mu ublížiť. Jemu sa to však zdalo málo: chcel sa ponížiť viac a darovať sa viac. Tak sa stal pokrmom, chlebom. — Ty Božský blázon! A ako s tebou ľudia zaobchádzajú!… A ja?

Ježišu, tvoja bláznivá láska ma uchvacuje. Si maličký a bezbranný, aby rástli tí, čo ťa prijímajú.

Tvojím cieľom je, aby sa tvoj život stal úplne, totálne eucharistickým.

Rád nazývam svätostánok „väzením lásky.“ — On je tam už dvadsať storočí… dobrovoľne zatvorený, pre mňa, pre teba.

Už si niekedy premýšľal nad tým, ako by si sa pripravil, keby si mohol Pána prijať len jediný krát v živote? — Ďakujme Bohu, že nám tak uľahčuje priblížiť sa k nemu; ďakujme mu však tým, že sa veľmi dobre pripravíme na jeho prijatie.

Povedz Pánovi, že odteraz vždy, keď budeš slúžiť, alebo sa zúčastníš na svätej omši, vždy, keď udelíš alebo prijmeš sviatosť Eucharistie, tak urobíš s pevnou vierou, horúcou láskou, tak, akoby to bolo poslednýkrát v tvojom živote. — A ľutuj svoju niekdajšiu nedbalosť.

Rozumiem tvojej túžbe každodenne prijímať Najsvätejšiu Eucharistiu, pretože ten, kto sa cíti byť Božím dieťaťom, Krista naliehavo potrebuje.

Keď sa zúčastňuješ svätej omše, mysli na to — je to tak! — že sa zúčastňuješ na božskej obete: Kristus sa pre teba vždy nanovo obetuje na oltári.

Keď ho prijímaš, povedz mu: Pane, dúfam v teba, zbožňujem ťa, milujem ťa, rozmnož moju vieru. Buď oporou mojej slabosti, ty, ktorý si bezbranný ostal v Eucharistii, aby si vykúpil slabosť stvorení.

Mali by sme si osvojiť tieto Ježišove slová: „Desiderio desideravi hoc Pascha manducare vobiscum“ — Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka. Nemôžeme lepšie prejaviť všetok náš záujem a lásku k Najsvätejšej sviatosti než svedomitým dodržiavaním aj tých najmenších liturgických slávení, predpísaných múdrosťou Cirkvi. — Okrem lásky by nás k tomu mala viesť aj „potreba“ podobať sa na Ježiša Krista, a to nielen vnútorne, ale aj navonok; keď sa pohybujeme v širokom priestore kresťanského oltára v rytme a harmónii poslušnej svätosti, ktorá sa stotožňuje s vôľou Kristovej nevesty, a teda s Kristovou vôľou.

Pána v Eucharistii máme prijímať tak, ako pozemské hlavy štátov, ba ešte lepšie, s nádherou, leskom, v novom oblečení… — Ak sa ma pýtaš, ako má vyzerať tá čistota, nádhera a lesk, odpoviem ti: čistota všetkých tvojich zmyslov, nádhera tvojich duchovných schopností, každej jednej osobitne, a svetlo v celej tvojej duši.

Buď eucharistickou dušou! — Ak bude stred tvojich myšlienok a nádejí svätostánok, dieťa, aké hojné plody svätosti a apoštolátu!