Zoznam bodov

Eucharistia a tajomstvo Najsvätejšej Trojice

Tento trojičný prúd lásky k ľuďom — lásky zo strany Najsvätejšej Trojice — sa najvznešenejším spôsobom zvečňuje v Eucharistii. Pred mnohými rokmi sme sa všetci v katechizme učili, že Najsvätejšiu Eucharistiu môžeme považovať za Obetu a Sviatosť; a že táto Sviatosť sa nám predstavuje ako sväté prijímanie a ako poklad na oltári: vo Svätostánku. Eucharistickému tajomstvu Corpus Christi — Kristovho Tela, ktoré je prítomné vo všetkých Svätostánkoch sveta, venuje Cirkev osobitný sviatok: Sviatok Božieho Tela a Krvi. Dnes, na Zelený štvrtok, upriamime našu pozornosť na Najsvätejšiu Eucharistiu ako na obetu a pokrm, teda na svätú omšu a sväté prijímanie.

Hovoril som o trojičnom prúde lásky k ľuďom. A kde inde ho možno vidieť jasnejšie než vo svätej omši? Na tejto posvätnej oltárnej obete má účasť celá Svätá Trojica. Preto teda vo vstupnej modlitbe, v tichej modlitbe nad darmi a v modlitbe po svätom prijímaní tak rád opakujem slová eucharistickej modlitby: Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna – čím sa obraciame k Otcovi –, ktorý je Boh a s Tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.

Vo svätej omši sa neustále vznáša modlitba k Otcovi. Kňaz zastupuje večného Kňaza, Ježiša Krista, ktorý je zároveň aj Obeťou. A pôsobenie Ducha Svätého vo svätej omši je takisto neopísateľné a nepochybné. „Mocou Ducha Svätého, píše svätý Ján Damascénsky, sa uskutočňuje premena chleba na Kristovo telo (Sv. Ján Damascénsky, De fide ortodoxa, 13 (PG 94, 1139))“.

Toto pôsobenie Ducha Svätého sa jasne prejavuje vo chvíli, keď kňaz zvoláva Božie požehnanie na obetné dary: Nebeský Otče, priniesli sme obetné dary na tvoj oltár a vrúcne ťa prosíme, — posväť ich ohňom Ducha Svätého (Rímsky misál, Modlitba nad obetnými darmi); aby sa stali nepoškvrnenou obetou, ktorá prinesie najsvätejšiemu Božiemu menu slávu, akú zasluhuje. Posvätenie, o ktoré prosíme, sa pripisuje Utešiteľovi, zoslanému nám skrze Otca i Syna. Činnú účasť Ducha Svätého v obete uznávame, keď sa tesne pred svätým prijímaním modlíme: Pane Ježišu Kriste, Syn Boha živého, ty si z vôle Otca a za spoluúčinkovania Ducha Svätého svojou smrťou oživil svet (Rímsky misál, Lámanie chleba)...

V oltárnej obete je prítomná celá Najsvätejšia Trojica. Z vôle Otca a za spolupráce Ducha Svätého sa Syn obetuje vo vykupiteľskej obete. Naučme sa stýkať sa s Najsvätejšou Trojicou, s Trojjediným Bohom: s tromi božskými osobami jednej podstaty, lásky a účinného posväcujúceho pôsobenia.

Ihneď po umytí rúk začne kňaz vzývať: Prijmi, Trojjediný Bože, túto obetu, ktorú ti prinášame na pamiatku umučenia, zmŕtvychvstania a nanebovstúpenia nášho Pána, Ježiša Krista (Rímsky misál, Ofertórium). A v závere svätej omše nasleduje ďalšia modlitba horlivej úcty voči Trojjedinému Bohu: Všemohúci Bože, prijmi pokornú obetu, ktorú ti tvoj nehodný služobník priniesol a nájdi v nej zaľúbenie; prosíme ťa, aby sa skrze tvoje milosrdenstvo stala obetou na odpustenie pre mňa a pre všetkých, za ktorých bola prinesená (Rímsky misál, modlitba pred požehnaním).

Svätá omša — opätovne zdôrazňujem — je úkonom božským, trojičným, nie ľudským. Kňaz, ktorý ju slávi, ju slúži ako Pánom poverený zástupca, prepožičiavajúci svoje telo a svoj hlas; nekoná v svojom mene, ale in persona et in nomine Christi — v osobe a v mene Krista.

Láska Najsvätejšej Trojice k ľuďom spôsobuje, že z prítomnosti Krista v Eucharistii plynú pre Cirkev a celé ľudstvo všetky milosti. Je to obeta, ktorú predpovedal prorok Malachiáš: Lebo od východu slnka až po západ veľké je moje meno medzi národmi a na každom mieste budú obetovať, budú prinášať môjmu menu obetu čistú (Mal 1, 11). Je to Kristova obeta, prinášaná Otcovi za spolupráce Ducha Svätého: obeta nekonečnej hodnoty, zvečňujúca v nás Vykúpenie — niečo, čo obety Starého zákona dosiahnuť nemohli.