Zoznam bodov

Posväcovať prácu, posväcovať sa v práci, posväcovať iných svojou prácou

Pri opisovaní ducha inštitúcie, ktorej som zasvätil svoj život — Opus Dei, zvyknem hovorievať, že sa ako dvere o svoje pánty opiera o bežnú prácu, o profesionálnu prácu uskutočňovanú uprostred sveta. Božie povolanie nám dáva poslanie, pozýva nás k spoluúčasti na jedinečnej úlohe Cirkvi a k tomu, aby sme svedčili o Kristovi pred našimi rovesníkmi, ľuďmi ako sme my, a všetky veci pozdvihovali k Bohu.

Povolanie zapaľuje svetlo, ktoré nám umožňuje spoznať zmysel našej existencie. Znamená presviedčať sa vo svetle viery o príčine našej pozemskej skutočnosti. Náš život, terajší, minulý i ten budúci získava nový význam, získava hĺbku, o ktorej sme predtým ani netušili. Všetky veci a udalosti teraz zaujímajú svoje pravé miesto: chápeme, kam nás chce Pán viesť a cítime sa byť akoby unášaní úlohou, ktorá sa nám zveruje.

Boh nás vymaňuje z tmy našej nevedomosti, z nášho neistého tápania v udalostiach dejín a bez ohľadu na to, aké miesto vo svete zaujímame, nás volá silným hlasom, ako voľakedy Petra a Ondreja: Venite post me, et faciam vos fieri piscatores hominum — Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí (Mt 4, 19).

Človek, ktorý žije z viery, sa môže stretnúť s ťažkosťami a zápasmi, s bolesťou a dokonca i so zatrpknutosťou, no nikdy by nemal zmalomyseľnieť ani podľahnúť úzkosti, lebo vie, že jeho život má hodnotu, vie, prečo prišiel na túto zem. Ego sum lux mundi — volal Kristus — qui sequitur me non ambulat in tenebris, sed habebit lumen vitae — Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života (Jn 8, 12).

Aby sme toto Božie svetlo dosiahli, je treba milovať, s pokorou si vedieť priznať našu potrebu byť spasení a spolu s Petrom vyznať: Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý (Jn 6, 68-69). Ak budeme naozaj takto konať, ak necháme do nášho srdca vstúpiť Božie slovo, budeme môcť právom zopakovať, že nekráčame v temnotách, pretože nad našimi úbohosťami a osobnými nedostatkami svieti Božie svetlo tak, ako slnko nad búrkou.

Viera a kresťanské povolanie ovplyvňujú celú našu existenciu, a nielen jej časť. Vzťah k Bohu je nevyhnutne vzťahom odovzdanosti, a to odovzdanosti bezo zvyšku. Veriaci človek sa pozerá na život so všetkými jeho stránkami z novej perspektívy: z tej, ktorú nám dáva Boh.

Vy, ktorí dnes so mnou slávite sviatok svätého Jozefa, ste všetci ľudia venujúci sa práci v rôznych profesiách, tvoríte rôzne rodiny, patríte k toľkým odlišným národom, rasám a jazykom. Vzdelávali ste sa v aulách škôl alebo v dielňach či úradoch, roky ste vykonávali svoje zamestnanie, nadväzovali ste pracovné i osobné kontakty so svojimi kolegami, zúčastňovali ste sa na riešení kolektívnych problémov vo vašich podnikoch i v spoločnosti.

Nuž, chcem vám znovu pripomenúť, že nič z toho všetkého nie je vzdialené Božím plánom. Vaše ľudské povolanie je súčasťou — a to súčasťou dôležitou — Božieho povolania pre vás. Toto je dôvod, pre ktorý sa musíte posväcovať, a zároveň prispievať k posväcovaniu ostatných, ľudí ako vy, práve skrze posväcovanie svojej práce a svojho prostredia: toho zamestnania alebo úradu, ktoré vypĺňa vaše dni, ktoré dáva osobitý charakter vašej ľudskej osobnosti, ktoré je vaším spôsobom bytia vo svete; skrze posväcovanie vášho domova a vašej rodiny; a národa, v ktorom ste sa narodili a ktorý milujete.

Naša profesionálna práca je takisto apoštolátom, príležitosťou odovzdať sa ostatným ľuďom, aby sme im zjavili Krista a viedli ich k Bohu Otcovi skrze lásku, ktorú v dušiach roznecuje Duch Svätý. Medzi príznaky, ktoré Svätý Pavol vymenováva v Liste Efezanom a ktorými sa má prejaviť zmena spôsobená ich obrátením, ich povolaním ku kresťanstvu, nachádzame aj tento: Kto kradol, nech už nekradne, ale radšej nech pracuje a vlastnými rukami zarába, aby mal z čoho dať núdznemu (Ef 4, 28). Ľudia potrebujú nielen pozemský chlieb, ktorý im zabezpečí živobytie, ale tiež chlieb z neba, ktorý osvieti a rozohreje ich srdcia. A práve prostredníctvom vašej práce a všetkých iniciatív s ňou súvisiacich, prostredníctvom vašich rozhovorov a vášho styku s ľuďmi, môžete a mali by ste onen apoštolský príkaz uskutočňovať.

Ak budeme pracovať s týmto duchom, náš život — hoci uprostred obmedzení vlastných podmienkam na zemi — sa stane predchuťou nebeskej slávy, oného spoločenstva s Bohom a svätými, kde bude kraľovať iba láska, odovzdanosť, vernosť, priateľstvo a radosť. Vo svojom každodennom zamestnaní nájdete skutočný, trvalý a drahocenný základ na uskutočňovanie plného kresťanského života a na sprítomňovanie milosti pochádzajúcej od Krista.

Pri vašom pracovnom nasadení, vykonávanom v Božej prítomnosti, pôjde o príležitosť praktizovať vieru, nádej a lásku. Jednotlivé dopady, vzťahy a problémy, ktoré vaša práca so sebou prinesie, sa stanú námetom vašej modlitby. Úsilie popasovať sa s vlastným zamestnaním bude príležitosťou niesť kríž, ktorý je pre kresťana základom. Skúsenosť z vlastných slabostí a neúspechov, ktoré sa vyskytnú vždy a v každom ľudskom úsilí, vám dá viac realizmu, väčšiu pokoru, viac pochopenia pre iných. Úspechy a radosti budú pre vás výzvou vzdávať vďaku a myslieť na to, že nežijete iba pre seba, ale pre službu ostatným a Bohu.

Kristus na vrchole všetkých ľudských snáh

Dá sa to uskutočniť, nie je to len nejaký márny sen. Keby sme sa len my ľudia rozhodli živiť vo svojich srdciach Božiu lásku! Kristus, náš Pán, bol ukrižovaný a z vyvýšenia na kríži vykúpil svet, obnovil pokoj medzi Bohom a ľuďmi. Ježiš Kristus nám všetkým pripomína: et ego, si exaltatus fuero a terra, omnia traham ad meipsum (Jn 12, 32): a ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe —, ak ma položíte na vrchol všetkých pozemských činností, ak si budete plniť povinnosti každého okamihu, ak budete mojimi svedkami v tom, čo sa zdá byť významné, a aj v tom, čo sa zdá byť bezvýznamné, omnia traham ad meipsum, všetko pritiahnem k sebe. Moje kráľovstvo medzi vami sa stane skutočnosťou.

Kristovi, nášmu Pánovi, naďalej záleží na šírení diela spásy medzi ľuďmi a v celom stvorenstve, v tomto našom svete, ktorý je dobrý, pretože dobrý vyšiel z Božích rúk. Bola to Adamova neposlušnosť a hriech ľudskej pýchy, čo narušilo božskú harmóniu stvorenia.

Ale Boh Otec, keď nadišla plnosť časov, poslal svojho Jednorodeného Syna, ktorý — pôsobením Ducha Svätého — prijal telo z Márie vždy Panny, aby obnovil pokoj, a aby sme vykúpením človeka z hriechu adoptionem filiorum reciperemus (Gal 4, 5), boli prijatí za Božích synov, schopných účasti na Božej intimite: a aby tak tento nový človek, táto nová ratolesť Božích detí (Porov. Rim 6, 4-5), mohol oslobodiť celý vesmír od neporiadku, obnoviť všetko v Kristovi (Porov. Ef 1, 9-10), ktorý všetko zmieril s Bohom (Porov. Kol 1, 20).

K tomuto sú povolaní kresťania, toto je naša apoštolská úloha a túžba, majúca stravovať našu dušu: dosiahnuť, aby sa Kristovo kráľovstvo stalo skutočnosťou, aby už nebola nenávisť a krutosť, aby sme svetu prinášali silný a utišujúci balzam lásky. Prosme dnes nášho kráľa, aby z nás urobil pokorných a horlivých spolupracovníkov na Božom úmysle zjednocovať to, čo človek rozbil, doviesť do cieľa to, čo zblúdilo a obnovovať harmóniu celého stvorenstva.

Prijať kresťanskú vieru znamená zaviazať sa k pokračovaniu v Ježišovom poslaní medzi ľuďmi. Musíme byť — každý z nás — alter Christus, ipse Christus, druhý Kristus, samotný Kristus. Len tak sa budeme môcť pustiť do tohto veľkého, nesmierneho a nekonečného podujatia: posväcovať zvnútra všetky časné štruktúry a vnášať do nich kvas Vykúpenia.

Nikdy nehovorím o politike. Nemyslím si, že poslaním kresťanov na zemi by malo byť vytvorenie nejakého politicko—náboženského prúdu. Bolo by to bláznovstvo, aj keby za tým bol dobrý úmysel vnášať Kristovho ducha do všetkých oblastí ľudskej činnosti. To, čo treba zveriť Bohu, je srdce každého človeka bez ohľadu na to, kým je. Preto sa snažme hovoriť s každým kresťanom tak, aby na mieste, na ktorom sa nachádza — a v okolnostiach, ktoré nezávisia len od jeho postavenia v Cirkvi či v občianskom živote, ale sú dôsledkom meniacich sa dejinných udalostí — dokázal príkladom a slovom vydávať svedectvo viery, ktorú vyznáva.

Kresťan žije vo svete plným právom, pretože je človekom. Ak dovolí, aby v jeho srdci prebýval Kristus a aby tam Kristus kraľoval, potom sa vo všetkých jeho ľudských záležitostiach bude — a to veľmi výrazne — prejavovať vykupiteľská účinnosť Pána. Nie je pritom dôležité, či jeho práca je — ako sa hovorí — vznešená alebo nízka, pretože ľudský vrchol môže byť v Božích očiach nízkosťou, a to, čo nazývame nízkym alebo skromným, môže byť kresťanským vrcholom svätosti a služby.