Zoznam bodov

Život modlitby

… a modlím sa k Bohu môjho života (Ž 41, 9). Ak je Boh pre nás životom, nech nás neprekvapuje, že celý náš kresťanský život by mal byť pretkaný modlitbou. Nepredstavujme si však modlitbu ako jednorazový akt, ktorý sa vykoná a potom sa naň zabudne. Spravodlivý v zákone Pánovom má záľubu a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou (Ž 1, 2). Ráno myslím na teba (Porov. Ž 63, 7) a večer sa vznáša moja modlitba k tebe ako kadidlo (Porov. Ž 14, 12). Celý deň môže byť pre nás časom modlitby: od večera do rána a od rána do večera. Sväté písmo nám dokonca pripomína, že aj spánok má byť modlitbou (Porov. Dt 6, 6-7).

Spomeňte si na to, čo o Ježišovi rozprávajú Evanjeliá. Niekedy strávil celú noc v dôvernom rozhovore so svojím Otcom. Akou láskou napĺňala učeníkov postava modliaceho sa Krista! A keď sledovali, ako sa ich Učiteľ neustále modlí, poprosili ho: Domine, doce nos orare (Lk 11, 1), Pane, nauč nás modliť sa.

Svätý Pavol na všetky strany šíri živý príklad Krista. Oratione instantes (Rim 12, 12), buďte v modlitbe vytrvalí. A svätý Lukáš majstrovským ťahom vykresľuje správanie prvých učeníkov: všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách (Sk 1, 14).

Charakterová pevnosť dobrého kresťana sa s pomocou milosti kalí vo vyhni modlitby. Ale pokrm modlitby, keďže má byť životom, nerozvíja sa len jedným smerom. Ľudské srdce zvyčajne nájde úľavu v slovách, v ústnych modlitbách, ktoré nás naučil sám Boh — Otče náš, alebo jeho anjeli — Zdravas Mária. Inokedy si pomôžeme starými, osvedčenými modlitbami, do ktorých je vliata zbožnosť miliónov bratov vo viere: sú to liturgické modlitby — lex orandi — ktoré sa zrodili z vášne zamilovaného srdca, ako napríklad známe mariánske antifóny: Sub tuum praesidium… Pod tvoju ochranu, Memorare… Spomeň si, svätá Panna Mária, Salve Regina… Zdravas kráľovná.

Pri ďalších príležitostiach nám postačia dve či tri slová, vyslané k Pánovi ako šíp, iaculata: strelné modlitby, ktoré sa môžeme naučiť pozorným čítaním o Kristovom živote. Domine, si vis, potes me mundare (Mt 8, 2), Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť; Domine, tu omnia nosti, tu scis quia amo te (Jn 21, 17), Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád; Credo, Domine, sed adiuva incredulitatem meam (Mk 9, 24), Verím, Pane, pomôž mojej nevere!; Domine, non sum dignus (Mt 8, 8), Pane, nie som hoden; Dominus meus et Deus meus (Jn 20, 28), Pán môj a Boh môj!… Môžu to však byť aj iné krátke a vrúcne slovné spojenia, ktoré vytrysknú z vnútornej horlivosti duše ako reakcia na konkrétnu situáciu.

Okrem toho, základom nášho života modlitby by malo byť niekoľko chvíľ, ktoré každodenne venujeme výlučne stretnutiu s Bohom: chvíle rozhovoru bez hluku slov, pred Svätostánkom, vždy keď je to možné, aby sme Pánovi prejavili vďačnosť za to, že nás tam čaká — taký sám! — už dvadsať storočí. Rozjímavá modlitba je rozhovor s Bohom od srdca k srdcu, na ktorom sa zúčastňuje celá duša: rozum i predstavivosť, pamäť i vôľa; je to meditácia, ktorá prispieva k tomu, že sa nášmu úbohému ľudskému a bežnému životu pridáva nadprirodzená hodnota.

Vďaka týmto chvíľam rozjímania, ako aj vďaka ústnym a strelným modlitbám, budeme schopní celkom prirodzene a bez okázalosti premeniť celý náš deň na jedno nepretržité vzdávanie chvály Bohu. Budeme v jeho prítomnosti zotrvávať tak, ako zamilovaní neustále myslia na milovanú osobu; a všetky naše činnosti — aj tie najmenej významné — sa naplnia nadprirodzenou účinnosťou.

A preto keď sa kresťan vydá na túto cestu nepretržitého styku s Pánom — je to cesta je pre všetkých, nielen pre privilegovaných — jeho vnútorný život sa rozvíja, je istejší a pevnejší, a v človeku sa utvrdí odhodlanie neustať v boji — priateľskom ale zároveň náročnom, aby až do konca splnil Božiu vôľu.

A prostredníctvom života modlitby môžeme pochopiť aj ďalší aspekt, ktorý nám odhaľuje dnešný sviatok: apoštolát, teda uskutočňovanie Kristovho poverenia, ktoré odovzdal svojim učeníkom krátko pred Nanebovstúpením: budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme (Sk 1, 8).

Svätý Ján nám vo svojom Evanjeliu zachováva nádherné slová Panny Márie v situácii, o ktorej sme už rozjímali: na svadbe v Káne. Evanjelista nám hovorí, že Mária povedala obsluhujúcim: Urobte všetko, čo vám povie! (Jn 2, 5). A o to práve ide; viesť duše ľudí tak, aby sa postavili pred Ježiša a spýtali sa ho: Domine, quid me vis facere? (Sk 9, 6) — Pane, čo chceš, aby som urobil?

Kresťanský apoštolát — a teraz mám konkrétne na mysli apoštolát bežných kresťanov, mužov a žien, ktorí žijú rovnaký život ako ostatní ľudia — je veľkou katechézou. V rámci nej sa osobným stykom, verným a skutočným priateľstvom prebúdza u ostatných ľudí hlad po Bohu a pomáhajú sa im odhaľovať nové obzory. To všetko sa uskutočňuje s prirodzenosťou, s prostotou, ako som už spomínal, príkladom dobre prežívanej viery, láskavým slovom, ktoré je však naplnené mocou Božej pravdy.

Buďte odvážni! Veď môžete počítať s pomocou Márie, ktorá je Regina apostolorum, Kráľovná apoštolov. Panna Mária, ktorá sa nikdy neprestane správať ako naša Matka, vie svojim deťom určiť konkrétne úlohy. Tým, ktorí sa k nej utiekajú a kontemplujú jej život, Mária vždy preukáže nesmiernu priazeň tým, že ich privedie ku krížu a postaví ich tvárou v tvár príkladu Božieho Syna. A pri tejto konfrontácii, kde sa rozhoduje o kresťanskom živote, sa za nás Mária prihovára, aby náš postoj vyvrcholil zmierením mladšieho brata — teba i mňa — s jednorodeným Synom Otca.

Mnohým obráteniam, mnohým rozhodnutiam odovzdať sa službe Bohu predchádzalo stretnutie s Máriou. Božia Matka roznecovala túžbu po hľadaní, materinsky vzbudzovala nepokoj v našej duši, pobádala k zmene a k novému životu. A tak sa to urobte všetko, čo vám povie, premenilo na skutočnosť láskyplného odovzdania sa, na kresťanské povolanie, ktoré odvtedy osvecuje celý náš život.

Táto chvíľa rozhovoru s Pánom, v ktorej sme rozjímali o úcte a láske k jeho i k našej Matke, môže teda priniesť oživenie našej viery. Začína sa mesiac máj. Pán od nás chce, aby sme nepremárnili túto príležitosť rásť v jeho láske prostredníctvom stýkania sa s jeho Matkou. Aby sme jej každý deň vedeli preukazovať synovskú pozornosť — drobnými vecami, nežnými prejavmi starostlivosti —, ktoré sa stávajú veľkými dielami osobnej svätosti a apoštolátu, to jest neustáleho úsilia prispievať ku spáse, ktorú Kristus priniesol svetu.

Sancta Maria, spes nostra, ancilla Domini, sedes sapientiae, ora pro nobis! Svätá Mária, nádej naša, služobnica Pána, trón Múdrosti, oroduj za nás!