Zoznam bodov

Bartimejova viera

Tentokrát to bude sv. Marek, kto nám porozpráva o uzdravení ďalšieho slepca. „A keď so svojimi učeníkmi a veľkým zástupom z Jericha odchádzal, pri ceste sedel slepý Bartimej, Timejov syn, a žobral“ (Mk 10, 46). Keď slepec začul hluk toľkých ľudí, pýtal sa: „Čo sa deje?“ Odpovedali mu, že je to Ježiš Nazaretský. Vtom mu duša vzplanula takou veľkou vierou v Krista, že začal kričať: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ (Mk 10, 47).

Nemáš chuť takto volať aj ty, ktorý stojíš pri ceste, pri ceste takého krátkeho života, ty, ktorému chýba svetlo, ty, čo potrebuješ viac milosti nato, aby si sa rozhodol hľadať svätosť? Necítiš naliehavú potrebu volať: Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou? Aká nádherná strelná modlitba, aby si ju často opakoval!

Poradil by som vám, aby ste sa pomaly zamysleli nad tým, čo tomuto zázraku predchádzalo, aby ste si dobre zapamätali veľmi jasnú myšlienku: aké odlišné sú naše srdcia od milosrdného srdca Ježišovho! Táto myšlienka vám vždy veľmi pomôže a zvlášť v hodine skúšky, v hodine pokušenia a tiež vo chvíľach, keď je potrebné či už vaše veľkorysé plnenie drobných úloh, alebo hrdinská statočnosť.

„Mnohí ho okríkali, aby mlčal“ (Mk 10, 48). Ako teba, keď si tušil, že Ježiš kráča po tvojom boku. Začalo ti búšiť srdce a tiež si začal kričať, pohnutý vnútorným nepokojom. A tvoji priatelia, tvoje návyky, tvoja pohodlnosť, tvoje okolie, všetci ti radili: Mlč, nekrič! Prečo by si mal volať Ježiša? Neobťažuj ho predsa!

No úbohý Bartimej ich nepočúval a kričal ešte viac: Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! Pán, ktorý ho počul hneď od začiatku, ho nechal kričať, nechal ho vytrvať v modlitbe. A rovnako sa správa aj k tebe. Ježiš počuje už prvé volanie našej duše, no čaká. Chce, aby sme sa presvedčili o tom, že ho potrebujeme, chce, aby sme ho prosili, aby sme boli neodbytní ako ten slepec na ceste z Jericha. „ Robme to ako on. Aj keď nám Boh nedá hneď to, o čo ho žiadame, aj keď sa mnohí budú snažiť odradiť nás od modlitby, neprestávajme ho úpenlivo prosiť “ (Sv. Ján Zlatoústy, In Matthaeum homiliae, 66, 1 (PG 58, 626)).

Viera prejavovaná skutkami

V tom samom okamihu začína božský dialóg, nádherný, dojímavý, zapaľujúci, pretože ty aj ja sme teraz Bartimejom. Kristus otvára svoje božské ústa a pýta sa: Quid tibi vis faciam? Čo chceš, aby som ti urobil? A slepý na to: „Rabboni, aby som videl!“ (Mk 10, 51). Aké logické! A ty, vidíš? Nestalo sa ti niekedy to isté čo slepcovi z Jericha? Ešte i teraz si spomínam, že keď som pred mnohými rokmi nad touto pasážou rozjímal a uvedomil si, že Ježiš odo mňa niečo žiada — niečo, nevedel som však čo — začal som opakovať strelné modlitby. Čo chceš Pane, čo odo mňa žiadaš? Tušil som, že odo mňa bude chcieť niečo nové a Rabboni, ut videam — Učiteľu, nech vidím — ma pohlo, aby som vo vytrvalej modlitbe Krista prosil: Pane, nech sa splní to, čo Ty chceš.

A my naďalej v tichej modlitbe pokračujme v rozjímaní o tajomstve Máriinho božského Materstva, v hĺbke srdca vraviac: Panna a Bohorodička, ten, ktorého nemôže obsiahnuť celý svet, sa uzavrel v tvojom lone a stal sa človekom… (Aleluja zo Sv. omše na sviatok Materstva Panny Márie).

Vypočujte si, čo recitujeme v dnešnej liturgii: Blahoslavené lono Panny Márie, ktoré nosilo syna večného Otca (Antifóna ad Communionem zo spoločných textov o Panne Márii). Je to zvolanie staré i nové, práve tak ľudské ako i božské. Je to ako keby sme Pánovi vraveli — ako býva zvykom, keď chvália nejakého človeka: šťastná to matka, ktorá ťa priviedla na svet!

Akým tempom by v nás rástli nadprirodzené cnosti, keby sme sa skutočne dokázali obracať na našu Matku Máriu! Len jej počas dňa smelo, srdcom i bez slov opakujme krátke strelné modlitby. Kresťanská zbožnosť zozbierala mnoho takých vrúcnych chvál, v Litániách sprevádzajúcich Svätý ruženec. No každý môže podľa ľubovôle pridať ďalšie a vravieť Márii to, čo by sme sa z inak posvätného rešpektu, ktorý ona dobre chápe a schvaľuje, neodvážili vysloviť nahlas.

Nakoniec ti poradím, aby si si vytvoril svoju osobnú skúsenosť s Máriinou materinskou láskou, pokiaľ si tak ešte neurobil. Nestačí iba vedieť, že je Matkou, je treba tak o nej uvažovať i hovoriť. Ona je tvojou Matkou a ty si jej dieťaťom — a miluje ťa tak, akoby si bol na svete jej jediným. Podľa toho sa k nej aj správaj: hovor jej všetko, čo sa ti prihodilo, cti si ju, maj ju rád. Nikto to za teba neurobí tak dobre ako ty sám.

Ubezpečujem ťa, že keď sa tou cestou vydáš, veľmi skoro objavíš celú Kristovu lásku a budeš vtiahnutý do nevysloviteľného života Boha Otca, Boha Syna a Boha Ducha Svätého. Dostaneš silu statočne a do konca plniť Božiu vôľu a prenikne ťa túžba slúžiť všetkým ľuďom. Staneš sa kresťanom, akým si zavše sníval, že budeš: bohatým na skutky lásky a spravodlivosti, radostným a silným, chápavým k ostatným a náročným na seba.

Práve takáto a nie iná je povaha našej viery. Utiekajme sa k Svätej Márii; ona nás bude sprevádzať svojím istým a vytrvalým krokom.

Začneme s ústnymi modlitbami, ktoré mnohí z nás opakujú už od detstva. Sú to úprimné a prosté vety, adresované Bohu a jeho Matke — našej Matke. Ešte stále každý deň, nielen občas a zo zvyku, ráno a večer obnovujem svoje odovzdanie sa, ktoré ma naučili moji rodičia: Pani moja a Matka moja, celý sa ti ponúkam. A na dôkaz svojej synovskej lásky ti v tento deň zasväcujem svoje oči, svoje uši, svoj jazyk, svoje srdce… Nie je to — svojím spôsobom — počiatok kontemplácie, zreteľný prejav dôvernej odovzdanosti? Čo si pri stretnutí vravia tí, ktorí sa majú radi? Ako sa správajú? Odovzdávajú sa, celou svojou bytosťou, so všetkým, čo majú, osobe, ktorú milujú.

Najskôr začneme jednou strelnou modlitbou, potom pridáme ďalšiu a ďalšiu… až sa nám bude naša vrúcnosť zdať nedostačujúca, pretože slová už nestačia… a nastane dôverné prebývanie v Božej prítomnosti, neprestajné a neunavujúce nazeranie na Boha. Žijeme potom ako zajatci, ako uväznení. A zatiaľ čo sa aj napriek našim chybám a nedostatkom snažíme čo najdokonalejšie vykonávať povinnosti svojho stavu a povolania, duša túži po tom, aby sa oslobodila. Je priťahovaná k Bohu ako železo k magnetu; začíname milovať Ježiša oveľa účinnejšie, so sladkým úžasom.