Zoznam bodov

Činnosť bez modlitby je bezcenná; modlitba sa stáva cennejšou, keď sa spojí s obetou.

Najprv modlitba, potom pokánie a až potom, až na treťom mieste, činnosť.

Modlitba je základom duchovnej stavby. Modlitba je všemohúca.

„Domine, doce nos orare!“ Pane, nauč nás modliť sa! A Pán odpovedal: Keď sa modlíte, hovorte: „Pater noster, qui es in coelis…“ Otče náš, ktorý si na nebesiach… Ako si možno nevážiť ústnu modlitbu?

Modli sa pomaly. Mysli na to, čo hovoríš, aj na to, kto to hovorí — a komu. Pretože ten rýchly sled slov bez času na premýšľanie je len rachotom prázdnych plechoviek. A so svätou Teréziou ti hovorím, že to nepovažujem to za modlitbu, aj keď ústami hýbeš veľa.

Tvoja modlitba nech je liturgická. Bol by som rád, keby si našiel väčšiu záľubu v žalmoch a modlitbách z misála než vo vlastných alebo osobitných modlitbách.

„Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst,“ povedal Pán. — Chlieb a slovo. Hostia a modlitba. Inak nebudeš môcť žiť nadprirodzeným životom.

Hľadáš spoločnosť priateľov, ktorí ti svojimi rozhovormi, svojou oddanosťou a svojím priateľstvom pomáhajú znášať vyhnanstvo tohto sveta… aj keď priatelia niekedy sklamú. Nevidím v tom nič zlé. Ale… prečo potom každý deň nehľadáš ešte usilovnejšie spoločnosť Veľkého Priateľa, ktorý ťa nikdy nezradí?

„Mária si vybrala lepší podiel“, čítame vo svätom evanjeliu. Hľa, tu je, dychtivo počúvajúca Učiteľove slová. Zdanlivo nečinná, modlí sa a miluje. Potom sprevádza Ježiša pri jeho kázaní po mestách a dedinách.  Aké ťažké je sprevádzať ho bez modlitby!

Že sa nevieš modliť? Vstúp do Božej prítomnosti a len čo povieš: „Pane, neviem sa modliť!“, buď si istý, že si už začal.

Napísal si mi: „Modliť sa znamená hovoriť s Bohom. Ale o čom?“ — O čom? O ňom, o sebe: o tvojich radostiach, smútkoch, o úspechoch a zlyhaniach, o vznešených túžbach, o  bežných starostiach… o slabostiach! A o tvojej vďake a tvojich prosbách, o Láske a odprosení. Jedným slovom: spoznávať Jeho a spoznávať seba: „zblížiť sa!“

„Et in meditatione mea exardescit ignis“ A v mojej modlitbe sa roznieti oheň. — V tom je zmysel modlitby — stať sa vatrou, živou pochodňou, ktorá dáva teplo a svetlo. A preto, keď už nevieš napredovať, keď cítiš, že tvoj oheň vyhasína, keď naň už nemôžeš priložiť voňavé polená, prihoď doň aspoň vetvičky a konáriky krátkej ústnej modlitby, strelných modlitieb, ktoré naďalej udržia plameň. — A ty si dobre využil čas.

Musel som sa usmiať nad tvojou netrpezlivou modlitbou. Vravel si : „Ježišu, nechcem sa dožiť dlhého veku… Tak dlho mám čakať, kým ťa uvidím! Veď potom ktovie, či mi bude srdce horieť láskou tak ako teraz. Keď budem starý, to už bude neskoro! Teraz by bolo moje spojenie s tebou oveľa vrúcnejšie, pretože teraz ťa milujem čistou láskou mladosti.“

Páči sa mi, že žiješ tým „ctižiadostivým zadosťučinením.“ Za celý svet! povedal si mi. — Dobre, ale v prvom rade pamätaj na tých, ktorí patria do tvojej prirodzenej a duchovnej rodiny a na občanov krajiny, ktorá je našou vlasťou.

Povedal si Ježišovi: „Nedôveruj mi, Ježišu. Ale ja, ja ti dôverujem…úplne sa oddávam do tvojich rúk… a tam nechám všetko, čo mám…svoje slabosti!“ Myslím, že je to dobrá modlitba.

Modlitba kresťana nikdy nie je monológ.

„Minúty ticha“. Nechajte ich tým, čo majú vyschnuté srdcia. My katolíci, Božie deti, sa zhovárame s naším Otcom, ktorý je na nebesiach.

Nezanedbávaj svoje duchovné čítanie. Čítanie urobilo mnohých svätými.

Pri duchovnom čítaní - píšeš mi - si vytváram zásobu paliva. Zdá sa byť neživou kopou, ale často práve odtiaľ moja pamäť samovoľne čerpá materiál, ktorý oživuje moju modlitbu a rozpaľuje moju vďaku po svätom prijímaní.

Na fronte pred Madridom. Zo dvadsať dôstojníkov v šľachetnej a veselej družnosti. Počuť pieseň, po nej ďalšiu a ďalšiu. Mladý poručík s počernými fúzikmi počul len tú prvú:

„Nechcem srdcia rozdelené;

keď dám to svoje,

dám ho celé.“

     „Ako sa len bránim odovzdať celé svoje srdce!“ A jeho modlitba vytryskla širokým a pokojným prúdom.

Ak sa nedokážeš umŕtvovať, nikdy sa nestaneš človekom modlitby.

Nech si tvoja vôľa vyžiada od zmyslov pokáním to, čo jej ostatné schopnosti odopierajú pri modlitbe.

Jeden človek modlitby povedal: „Ježiš má byť cieľom našich snažení, Láskou našich sŕdc, témou našich rozhovorov, vzorom nášho konania.“

Tento nadprirodzený spôsob konania je naozajstná vojenská stratégia. Vedieš boj — v každodenných zápasoch tvojho vnútorného života — na pozíciách, ktoré umiestniš ďaleko od hlavných múrov tvojej pevnosti.

Nepriateľ sústreďuje svoj nápor práve tam: proti tvojim malým umŕtvovaniam, proti tvojej každodennej modlitbe, proti tvojej usporiadanej práci, proti tvojmu životnému plánu. Takto sa však ťažko dostane až k ináč ľahko dobytným vežiam tvojho hradu. A keby ich aj dosiahol, príde vyčerpaný.