Zoznam bodov

Ak sa nedokážeš umŕtvovať, nikdy sa nestaneš človekom modlitby.

Trefná poznámka, vtip, čo nevyšiel z tvojich úst; prívetivý úsmev pre toho, čo ťa obťažuje; mlčanie pri nespravodlivom obvinení; láskavý rozhovor s tými, čo ťa otravujú a vyčerpávajú; každodenné úsilie povzniesť sa nad drobnými malichernosťami a bezočivosťou ľudí, ktorí s tebou žijú… To všetko, uskutočňované s vytrvalosťou, je pravé vnútorné umŕtvovanie.

Nehovor: tento človek ma otravuje. Pomysli si: tento človek ma posväcuje.

Nijaký ideál sa nemôže uskutočniť bez obety. Zapieraj sa. Je také krásne byť obeťou!

Koľkokrát sa rozhodneš slúžiť Bohu v nejakej maličkosti… a potom sa musíš uspokojiť, taký si úbohý, s obetovaním hnevu a ľútosti nad tým, že si nedokázal splniť ani také ľahké predsavzatie!

Nenechaj si ujsť príležitosť vzdať sa svojej vlastnej mienky. Je to ťažké… ale aké milé je to v očiach Boha!

Keď uvidíš úbohý, osamotený, bezcenný drevený kríž…a bez Ukrižovaného, nezabudni, že tento kríž je tvoj kríž: každodenný, skrytý, bez lesku a bez útechy… ktorý čaká na Ukrižovaného, čo mu chýba: a tým Ukrižovaným máš byť ty.

Vyhľadávaj umŕtvovania, ktoré neumŕtvujú druhých.

Tam, kde nie je umŕtvovanie, nie je ani cnosť.

Vnútorné umŕtvovanie. Neverím v tvoje vnútorné umŕtvovanie, keď vidím, že pohŕdaš umŕtvovaním zmyslov a ani ho nevykonávaš.

Vypime kalich bolesti až do poslednej kvapky v tomto úbohom živote. Čo na tom záleží, že trpíme desať, dvadsať, päťdesiat rokov… keď potom príde nebo navždy, navždy… navždy? A najmä — radšej než pre naznačený dôvod „propter retributionem“, čo na tom, že trpíme, keď trpíme preto, aby sme potešovali Boha, nášho Pána, aby sme sa mu zapáčili, v duchu zadosťučinenia, spojení s ním na kríži, jedným slovom: keď trpíme pre Lásku?

Oči! Veľa neprávostí cez ne vniká do duše. Koľko skúseností, ako mal Dávid!… Keď si uchránite zrak, uchránite si aj svoje srdce.

Chceš sa dobrovoľne potrestať za svoju slabosť a nedostatok veľkodušnosti? Dobre, ale nech je to pokánie umiernené, ako by si ho uložil nepriateľovi, ktorý je zároveň naším bratom.

Aj keď je radosť úbohých ľudí založená na nadprirodzených pohnútkach, zakaždým zanechá pocit istej trpkosti. Čo si si myslel? Tu na zemi je bolesť soľou nášho života.

Koľkí z tých, čo by sa nechali pribiť na kríž pred užasnutými pohľadmi tisícok divákov, nevedia v kresťanskom duchu znášať ani každodenné pichanie špendlíkmi! Posúď teda sám, čo je hrdinskejšie.

Obidvaja sme čítali o hrdinskom všednom živote jedného Božieho muža. Videli sme ho, ako celé mesiace a roky zápasil (aké „účty“ pri jeho zvláštnom spytovaní svedomia!) pri raňajkách: raz vyhral, inokedy prehral… Zapisoval si: „nevzal som si maslo… vzal som si maslo!“ Kiež by sme mohli - ty aj ja - prežívať svoju „maslovú tragédiu.“

Hrdinská minúta. Je to presná hodina vstávania. Bez váhania: nadprirodzená myšlienka a… hor sa! Hrdinská minúta - tu máš umŕtvovanie, ktoré posilní tvoju vôľu a neoslabí tvoju prirodzenosť.

Poďakuj ako za zvláštnu milosť za ten svätý odpor, ktorý pociťuješ voči sebe.

Keď stratíš nadprirodzený zmysel svojho života, tvoja láska bude dobročinnosťou, tvoja čistota slušnosťou, tvoje umŕtvovanie hlúposťou, tvoja sebadisciplína bičom a všetky tvoje skutky zostanú neplodné.