Zoznam bodov

Vždy zakonči svoje spytovanie úkonom Lásky — bolesťou z Lásky — za seba, za hriechy všetkých ľudí… A uvažuj, s akou otcovskou starostlivosťou odstránil Boh prekážky z tvojej cesty, aby si o ne nezakopol.

Nebuď taký slepý a nevšímavý, že by si nevošiel do každého Svätostánku, keď zazrieš múry alebo vežu Božieho domu. On ťa očakáva. Nebuď taký slepý a nevšímavý, že by si nevzýval Nepoškvrnenú Pannu Máriu, keď ideš okolo miest, o ktorých vieš, že tam urážajú Krista.

Používaj tie sväté „ľudské pomôcky“, ktoré som ti odporúčal, aby si nestratil vedomie Božej prítomnosti: strelné modlitby, úkony Lásky a zadosťučinenia, duchovné sväté prijímanie, pohľady na obrazy Panny Márie…

Vlož sa do rán Ukrižovaného Krista. Tam sa naučíš ustrážiť si svoje zmysly, dosiahneš vnútorný život a neustále budeš obetovať Otcovi utrpenie nášho Pána a jeho matky Márie, aby si splatil svoje dlhy a dlhy všetkých ľudí.

Nepros Ježiša o odpustenie len svojich hriechov; nemiluj ho len svojím vlastným srdcom…

Ponúkni Mu zadosťučinenie za všetky urážky, ktoré sa mu dostali, dostávajú a ešte dostanú… Miluj Ho celou láskou všetkých sŕdc, tých sŕdc, ktoré Ho najviac milovali.

Buď odvážny a povedz Mu, že si doňho zbláznenejší viac ako Mária Magdaléna, viac ako Terézia a Terezka… a že za Ním šalieš viac ako Augustín, Dominik a František, viac ako Ignác a František Xaverský.

Bolesť z lásky. Pretože je dobrý. Pretože je tvoj priateľ, ktorý dal za teba život. Pretože všetko dobré, čo máš, je Jeho. Pretože si ho tak veľmi urazil… Pretože ti odpustil… On!… Tebe!… Plač, syn môj, bolesťou Lásky.

Ako len plakal pri oltári istý mladý svätý kňaz, ktorý si vyslúžil mučeníctvo, keď si spomenul na dušu, ktorá prišla prijať Krista v stave smrteľného hriechu!

— Máš aj ty taký zmysel pre zadosťučinenie?

Naša vôľa posilnená milosťou je pred Bohom všemocná. — A tak — keď, sme svedkami toľkých urážok voči Pánovi — a povieme Ježišovi odhodlane napríklad v električke: „Bože môj, chcel by som vykonať toľko úkonov lásky a zadosťučinenia, koľko otáčok urobí každé koleso tohto vozidla“, práve v tom okamihu sme Ježiša milovali a zadosťučinili mu tak, ako sme si želali.

Takýto „nezmysel“ patrí tiež do duchovného detstva: je to večný dialóg medzi nevinným dieťaťom a otcom zblázneným do svojho syna:

— Ako silno ma ľúbiš? Povedz! — A drobček slabikuje: „mi-li-ón-krát!“