Zoznam bodov

Ešte raz si v Božej prítomnosti položme otázku: Pane, načo si nám dal túto moc? Prečo si do nás vložil schopnosť vyvoliť si ťa alebo ťa odmietnuť? Ty iste chceš, aby sme túto možnosť využili správne. Pane, čo chceš, aby som urobil? (Porov. Sk, 9, 6). A vypočujeme si jasnú a presnú odpoveď: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou.“ (Mt 22, 37).

Vidíte? Sloboda nadobúda svoj skutočný zmysel, iba ak slúži pravde, ktorá oslobodzuje, keď sa stravuje hľadaním nekonečnej Božej Lásky, uvoľňujúcej nás zo všetkých našich závislostí. Každým dňom viac túžim na plné hrdlo zvestovať tento nesmierny poklad kresťanstva: „účasť na slobode a sláve Božích detí!“ (Rim 8, 21).Tam smeruje dobrá vôľa, ktorá nás učí usilovať sa o „ dobro, potom, čo sme ho odlíšili od zla. “(Sv. Maxim Vyznavač, Capita de charitate, 2, 32 (PG 90, 995).

Bol by som rád, keby ste sa zamysleli nad jednou základnou vecou — a tou je zodpovednosť nášho svedomia. Nikto nemôže rozhodovať za nás: tam sa nachádza najvyšší stupeň ľudskej dôstojnosti, „ aby totiž ľudia skrze vlastné úsilie a nie skrze druhých smerovali k dobru. “ (Sv. Tomáš Akvinský, Super Epistolas S. Pauli lectura. Ad Romanos, cap. II., lect III., 217. Torino, Marrietti 1953). Mnohí z nás sme po rodičoch zdedili katolícku vieru a odkedy sme ako novorodenci prijali krst, vďaka Božej milosti sa v našej duši začal rozvíjať nadprirodzený život. Avšak v priebehu toho nášho a dokonca i v priebehu každého dňa si musíme znovu obnovovať rozhodnutie milovať Boha nadovšetko. „ Je kresťan, skutočný kresťan ten, kto sa podrobuje vláde jediného Božieho Slova, “ (Origenes, Contra Celsum, 8, 36 (PG 11, 1571) bez kladenia podmienok tejto poslušnosti, pripravený odolávať pokušeniam diabla rovnako ako Kristus: „Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.“ (Mt 4, 10).

Pán nás nestvoril preto, aby tu vybudoval trvalé mesto (Porov. Hebr 13, 14), pretože „ tento svet je cestou do sveta iného, ktorý je príbytkom, kde nie je žiadne trápenie “ (Jorge Manrique, Coplas, V).Ale my, Božie deti,by sme sa nemali vzďaľovať od pozemských vecí, kam nás Boh postavil, aby sme sa posväcovali, aby sme ich naplnili požehnanou vierou, jedinou, ktorá prináša ľuďom skutočný pokoj a pravú radosť a prináša ich do každého prostredia. Už od roku 1928 bez prestania kážem: je veľmi potrebné pokresťančovať celú našu spoločnosť, vnášať do všetkých jej sociálnych vrstiev nadprirodzený zmysel, tak, že sa budeme usilovať posväcovať našu bežnú dennú prácu, povolanie či zamestnanie. Tak sa každé ľudské konanie rozsvieti novou nádejou, presahujúcou čas i pominuteľnosť všetkého pozemského.

Krstom sme sa stali nositeľmi Kristovho slova, ktoré upokojuje, osvecuje a utešuje zranené svedomia. Aby mohol Pán v nás a skrze nás pôsobiť, musíme mu povedať, že sme odhodlaní každý deň bojovať, aj keď vieme, že sme slabí a neužitoční, aj keď pociťujeme nesmiernu ťarchu svojich vín a osobnej krehkosti. Mali by sme mu neprestajne opakovať, že mu dôverujeme, že sa spoliehame na jeho pomoc: ak to bude potrebné, ako Abrahám, i proti nádeji (Rim 4, 18). A budeme pracovať s novým úsilím, budeme učiť ľudí, aby vedeli reagovať pokojne, bez nenávisti, podozrievavosti, zaostalosti, nepochopenia a pesimizmu; pretože Boh môže všetko.