Musím ťa varovať pred jednou ľsťou „satana“ — presne tak, s malým písmenom, pretože si nezaslúži viac —, ktorý sa snaží využiť najnormálnejšie okolnosti, aby nás viac či menej zviedol z cesty, vedúcej k Bohu. Ak bojuješ a navyše ak bojuješ vážne, nemal by si sa diviť, keď sa dostaví únava či čas „ísť v protismere“, bez akejkoľvek duchovnej či ľudskej útechy. Pozri sa, čo mi prednedávnom napísali a čo som si uchoval mysliac na tých, ktorí sa naivne domnievajú, že milosť nepotrebuje prirodzený základ: „Otče: už niekoľko dní som nesmierne lenivý a apatický na to, aby som plnil životný plán; všetko robím nasilu a s veľmi malým nadšením. Proste za mňa, aby ma táto kríza čoskoro prešla, pretože ma veľmi trápi myšlienka, že ma môže zviesť z cesty.“ — Obmedzil som sa na odpoveď: nevedel si, že Láska vyžaduje obetu? Pomaly čítaj Učiteľove slová: „Kto nevezme na seba svoj kríž ‚quotidie‘ — každý deň, nie je ma hoden.“ A ďalej: „Nenechám vás ako siroty…“ Pán dovolí túto tvoju vyprahnutosť, ktorou tak veľmi trpíš, aby si ho miloval viac, aby si dôveroval len Jemu, aby si spoluvykupoval s Krížom, aby si ho našiel.