V tvojom živote sú dve veci, ktoré nie sú v súlade: rozum a cit. Rozum osvietený vierou ti ukazuje jasne nielen cestu, ale aj rozdiel medzi hrdinským a hlúpym spôsobom, ako po nej kráčať. Predovšetkým pred teba stavia veľkoleposť a božskú nádheru úloh, ktoré Svätá Trojica necháva v našich rukách.

Cit naopak prilipne ku všetkému, čím opovrhuješ; dokonca aj vtedy, keď to považuješ za hodné opovrhnutia.

Zdá sa, akoby tisíc maličkostí čakalo na akúkoľvek príležitosť a vo chvíli, keď — či už pre fyzickú únavu alebo stratu nadprirodzeného pohľadu — je tvoja vôľa oslabená, tieto maličkosti sa nahromadia a zmietajú v tvojej predstavivosti, až kým nevytvoria horu, ktorá ťa gniavi a zbavuje odvahy: vidíš len tvrdú prácu, nechuť poslúchať, nedostatok prostriedkov, ilúziu bezstarostného života, odporné malé i veľké pokušenia, záchvaty precitlivelosti, námahu, trpkú príchuť duchovnej priemernosti… A niekedy aj strach: strach, pretože vieš, že Boh chce, aby si bol svätý, a ty nie si. Dovoľ mi, aby som ti surovo povedal: Máš nadmieru dôvodov, aby si sa odvracal a chýba ti odvaha odpovedať na milosť, ktorú ti On dáva, pretože ťa povolal, aby si bol druhým Kristom, „ipse Christus!“— Kristom samotným. Zabudol si na napomenutie Pána Apoštolovi: „stačí ti moja milosť?“ Slová, ktoré sú potvrdením toho, že ak chceš, môžeš.