Bolestné tajomstva

Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. —A Peter zaspal. —A ostatní apoštoli zaspali. —A ty si zaspal, dieťa moje, priateľ môj… a ja som bol tiež druhým ospanlivým Petrom.

Ježiš, osamotený a smutný, trpí a kropí zem vlastnou krvou. Na kolenách na tvrdej pôde zotrváva v modlitbe. Plače pre teba… a pre mňa: hriechy ľudí naňho ťažko doliehajú.

„Páter, si vis, transfer calicem istum a me.“ -Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich… No nie moja vôľa, „sed tua fiat“ - ale tvoja vôľa nech sa stane (Lk 22, 42).

Anjel z neba ho posilňuje. Ježiš trpí v smrteľnej úzkosti. — Ďalej vytrváva, „prolixius“, a ešte vrúcnejšie sa modlí… —Prichádza k nám spiacim: Vstaňte, modlite sa -opätovne nás prosí -, aby ste neprišli do pokušenia (Lk 22, 46).

Judáš, zradca: jeden bozk. —Petrov meč prebleskne nocou. — Ježiš hovorí: Vyšli ste ako na zločinca, aby ste ma zajali? (Mk 14, 48)

Sme zbabelci: Sledujeme ho z diaľky, ale teraz už bdieme a modlíme sa. — Modlitba… modlitba…

Otče nás. Zdravas Mária. Sláva Otcu

Pilát hovorí: U vás je zvykom, že vám na Veľkú noc jedného prepustíme. Koho vám máme prepustiť, Barabáša -zločinca, ktorý bol s inými väznený pre vraždu -alebo Ježiša? (Mt 27, 17) Tohto zabi a prepusť nám Barabáša, kričí dav nahuckaný staršími (Lk 23, 18).

Pilát znovu hovorí: Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Kristus? (Mt 27, 22) -„Crucifige eum!“- Ukrižuj ho! (Mk 15, 14)

Pilát k nim tretíkrát prehovorí: A čo zlé urobil? Nenašiel som na ňom nič, za čo by si zasluhoval smrť (Lk 23, 22).

Krik davu sa stupňuje: Ukrižuj ho! Ukrižuj ho! (Mk 15, 14)

A Pilát, aby uspokojil ľud, prepustil im Barabáša a Ježiša dal zbičovať.

Priviazaný k stĺpu. Celý doráňaný.

Údery remeňov svištia na jeho rozdrásanom tele, na jeho tele bez poškvrny, ktoré trpí pre tvoje hriešne telo. —Ďalšie údery. Viac zúrivosti… Ešte viac… Priam vrchol ľudskej krutosti.

Nakoniec, úplne vyčerpaní, Ježiša odviažu. Kristovo telo vysilené bolesťou padá ako červ zúbožené, polomŕtve.

Ty a ja, nezmôžeme sa ani na slovo. — Slová sú zbytočné. — Hľaď na neho, hľaď na neho… a neodvracaj sa.

Po tom všetkom… ešte sa bojíš pokánia?

Otče nás. Zdravas Mária. Sláva Otcu

Túžba nášho Kráľa trpieť sa naplnila. Môjho Pána odvádzajú dnu do nádvoria paláca, a tam zvolajú celú kohortu (Mk 15, 16). Brutálni vojaci obnažia jeho prečisté telo. —Ježiša oblečú do starých a špinavých purpurových handier. V pravej ruke trstina ako žezlo…

Tŕňová koruna vbitá ťažkými údermi až do krvi ho robí kráľom posmechu… „Ave rex Iudaeorum!“ - Buď pozdravený, židovský kráľ! (Mk 15, 18) Údermi zraňujú jeho hlavu, fackajú ho… pľujú na neho.

Korunovaného tŕním a oblečeného v purpurových zdrapoch predvedú Ježiša Židom: „Ecce homo!“ - Hľa, človek! Len čo ho zazreli veľkňazi a ich sluhovia, začali kričať: Ukrižuj ho! Ukrižuj ho! (Jn 19, 6)

A či sme ho my, ty a ja, vždy znovu nekorunovali tŕním, či sme ho nezauškovali a neopľúvali?

Nikdy viac, Ježiš, nikdy viac… Pevné a konkrétne predsavzatie zakončuje týchto desať Zdravas’, Mária.

Otče nás. Zdravas Mária. Sláva Otcu

S Krížom na pleciach uberá sa cestou na Kalváriu, na miesto, hebrejsky zvané Golgota (Jn 19, 17). Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naňho Kríž, aby ho niesol za Ježišom (Lk 23, 26).

Teraz sa splnili Izaiášove slová „cum sceleratis reputatus est“ - ku hriešnikom ho pripočítali (Iz 53, 12); vedno s ním viedli na popravu ešte dvoch zločincov (Lk 23, 32).

Keď ma niekto chce nasledovať… Dieťa moje a priateľ môj, sme smutní, keď prežívame utrpenie nášho Pána. —Pozri, s akou láskou objíma Kríž. —Uč sa od neho. —Ježiš nesie Kríž pre teba— a ty ho nes pre Ježiša.

Ale nevleč svoj Kríž za sebou… polož si ho pevne na plecia, lebo tvoj Kríž, keď ho takto ponesieš, už nebude nejakým krížom… ale Svätým Krížom. Nestrácaj pod Krížom odvahu. Rezignácia je slovo málo veľkodušné. Miluj Kríž. Ak ho naozaj budeš milovať, bude tvoj Kríž… Krížom bez Kríža.

A tak ako On iste stretneš na ceste Máriu.

Otče nás. Zdravas Mária. Sláva Otcu

Víťazný trón pre Ježiša z Nazareta, židovského kráľa, je pripravený. Ani ty, ani Ja ho nevidíme zvíjať sa, keď je pribíjaný. Trpiac všetko, čo sa len vytrpieť dá, rozprestiera svoje ramená gestom večného veľkňaza.

Vojaci berú jeho svätý odev a delia ho na štyri časti. Aby nemuseli rozrezať vrchné rúcho, hádžu oň lós, komu má pripadnúť. A opäť sa plnia slová Písma: Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili lós (Jn 19, 23—24).

Už je vyvýšený… —A celkom blízko svojho Syna, pri Kríži, stojí jeho Matka Mária… a Mária, manželka Kleopasova, a Mária Magdaléna. A Ján, ten učeník, ktorého On miloval. „Ecce Mater tua!“ - Hľa, tvoja Matka! (Jn 19, 25—27) Dáva nám svoju Matku za našu Matku.

Predtým mu dali piť víno zmiešané so žlčou. Ale keď ho ochutnal, nechcel piť (Mt 27, 34).

Teraz ho smädí… po láske, po ľuďoch. „Consummatum est“ - Je dokonané (Jn 19, 30).

Hlúpe dieťa, pozri: To všetko… to všetko vytrpel pre teba… a pre mňa. —Neplačeš?

Otče nás. Zdravas Mária. Sláva Otcu