Zoznam bodov

Sú 12 body v «Brázda», ktorých témou je Nadprirodzené pohľad .

Odovzdanosť je prvým krokom na ceste obety, radosti, lásky, spojenia s Bohom. A tak sa celý život naplní tým požehnaným bláznovstvom, ktoré nachádza šťastie tam, kde ľudská logika vidí len nedostatok, utrpenie, bolesť.

Aký smiešny je postoj nás, úbohých ľudí, keď stále odmietame Pánovi nejaké maličkosti! Čas plynie a my vidíme veci v ich pravom svetle… a rodí sa hanba a bolesť.

Prežívaš práve radostné dni a dušu más plnú slnka a farby. A čo je zvláštne, dôvody tvojej radosti sú tie isté, čo ťa inokedy skľučovali!

Je to tak vždy: všetko závisí od uhla pohľadu. — „Laetetur cor quaerentium Dominum!“ — keď hľadáme Pána, srdce je vždy naplnené radosťou.

Aký je rozdiel medzi ľuďmi bez viery, smutnými a váhavými pre svoju prázdnu existenciu, vystavenými ako veterníky premenlivosti okolností, a naším životom kresťanov, plným dôvery, radosti, sily a pevnosti, pretože vieme a sme absolútne presvedčení o našom nadprirodzenom osude!

S Bohom, pomyslel som si, sa mi každý deň zdá byť príťažlivejší. Žijem „po troškách.“

Jeden deň obdivujem nádheru nejakého detailu; druhý deň objavím panorámu, ktorú som si predtým nevšimol…

Keď to takto pôjde ďalej, ktovie, čo sa ešte môže udiať. Potom som si všimol, že On ma ubezpečoval: každým dňom bude tvoja spokojnosť väčšia, pretože sa budeš stále hlbšie ponárať do božského dobrodružstva, do „klbka prekvapení,“ do ktorého som ťa voviedol. A presvedčíš sa, že Ja ťa neopustím.

Nebuďte úzkoprsými, nezrelými mužmi alebo ženami, krátkozrakými, neschopnými dosiahnuť náš nadprirodzený kresťanský horizont Božích detí. Boh a odvaha!

V rozhovore ma uisťoval, že by nikdy neodišiel z chatrče, v ktorej býval, pretože sa mu viac páčilo počítať trámy vo „svojej“ stajni ako hviezdy na nebi. — A takých je mnoho, neschopných zriecť sa svojho haraburdia, aby mohli pozdvihnúť svoj zrak k nebu. Je už načase, aby dokázali uprieť svoj zrak vyššie!

Sotva možno veriť, že je možné byť tak šťastným na tomto svete, kde sa mnohí usilujú žiť smutne, lebo podliehajú svojmu egoizmu spôsobom, akoby sa všetko končilo tu dole! — Nebuď ako oni…, naprávaj svoj úmysel v každom okamihu!

Poslúchať slovom, srdcom a mysľou. — Poslúchame nie nejakého človeka, ale Boha.

Hľa, poučenie pre teba: — pri istej pamätnej príležitosti obrátil som pozornosť šľachetného, vzdelaného a odvážneho muža na to, že vložil do hry — s tým, že ho stratí — svoje vplyvné spoločenské postavenie, keď bránil svätú vec, proti ktorej sa tí „dobrí“ postavili. — S hlasom plným ľudskej i nadprirodzenej vážnosti, ktorá pohŕdala svetskými poctami, mi odpovedal: „hrám o dušu.“

Keď s jasnou mysľou hľadíme na biedy tejto zeme a kontrastujeme túto panorámu s  bohatstvom života s Kristom, podľa mňa je len jedno slovo, ktoré kategoricky vystihuje cestu, ktorú si vyberajú ľudia: hlúposť, hlúposť, hlúposť. Väčšina ľudí sa nielenže mýli, ale deje sa s nami niečo omnoho horšie: sme úplní hlupáci.

Poradil som ti, aby si do všetkých maličkostí svojho všedného života dal veľa nadprirodzného pohľadu. A okamžite som dodal: spolužitie so svojimi blížnymi ti na to v priebehu dňa ponúka veľa príležitostí.