Zoznam bodov

Budí hrôzu pomyslenie na škodu, ktorú môžeme spôsobiť, keď sa necháme strhnúť strachom alebo hanbou vystupovať ako kresťania v bežnom živote.

Zdal sa byť pevne rozhodnutý…, keď si však bral pero, aby sa rozišiel so svojou snúbenicou, prevážila nerozhodnosť a chýbala mu odvaha: veľmi ľudské a pochopiteľné, komentovali to ostatní. Ako vidno, podľa niektorých nepatria pozemské lásky medzi veci, ktoré treba opustiť, keď chceme nasledovať Ježiša Krista úplne, keď to On žiada.

Majme odvahu žiť verejne a vytrvalo podľa našej svätej viery.

Povinnosťou každého kresťana je prinášať pokoj a šťastie do všetkých kútov sveta, v križiackej výprave sily a radosti, ktorá znovu pohne zarmútené a skazené srdcia a pozdvihne ich k Bohu.

Ak odrežeš od koreňa akýkoľvek výhonok závisti a úprimne sa raduješ z úspechov druhých, nestratíš radosť.

Prihovoril sa mi istý priateľ: „Povedali mi, že si zamilovaný.“ — Veľmi ma to prekvapilo a jediné, čo ma napadlo, bolo opýtať sa ho na zdroj tejto správy. Priznal sa mi, že to vyčítal z mojich očí, ktoré žiarili radosťou.

Aký radostný musel byť Ježišov pohľad! Taká istá radosť musela žiariť aj z očí jeho Matky, ktorá nemôže zadržať svoju radosť. „Magnificat anima mea Dominum!“ — a jej duša dobrorečí Pánovi, odkedy ho nosí v sebe a má ho vedľa seba. Ach, Matka, daj, aby naša radosť bola ako tvoja! — Radosť byť s Ním a mať Ho.

Nebuďte úzkoprsými, nezrelými mužmi alebo ženami, krátkozrakými, neschopnými dosiahnuť náš nadprirodzený kresťanský horizont Božích detí. Boh a odvaha!

Odvaha nie je nerozvážnosť, ani nerozvážna smelosť, ani obyčajná bezočivosť. Odvaha je sila, základná cnosť, nevyhnutná pre život duše.

Rozhodol si sa skôr vďaka uvažovaniu než pre zápal a nadšenie. Hoci by si si želal mať ho, nebolo miesta pre cit: odovzdal si sa, lebo si bol presvedčený, že Boh to tak chce. A od tej chvíle si už nepocítil nijakú vážnejšiu pochybnosť; naopak, prežívaš pokojnú, miernu radosť, ktorá príležitostne v tebe vytryskne. Takto sa odvďačuje Boh za odvahu Lásky.

Čítal som príslovie, ktoré je známe v mnohých krajinách: „Svet patrí Bohu, ale Boh ho prenajíma statočným, “ a nad tým som sa zamyslel. — Na čo ešte čakáš?

Nie som taký apoštol, akým by som mal byť. Som… bojazlivý. Nie si náhodou taký ustráchaný, pretože máš málo lásky? — Rob proti tomu niečo!

Problémy, ktoré ťa predtým zrážali — zdali sa ti byť ako vysokánske hory — úplne zmizli, zázračne sa vyriešili ako vtedy, keď Pán rozkázal vetru i moru, aby sa utíšili. — A pomyslieť na to, že si ešte pochyboval!

„Nepomáhajte toľko Duchu Svätému!“, povedal mi raz priateľ žartom, ale s veľkou obavou. Odpovedal som mu: domnievam sa, že mu „pomáhame“ málo.

Keď vidím toľko zbabelosti a falošnej opatrnosti…, u mužov i žien, mám sto chutí sa ich opýtať: takže viera a dôvera sú len na to, aby sa hlásali, a nie na to, aby sa praktizovali?

Tvoj súčasný stav sa ti javí dosť zvláštny: na jednej strane si ustráchaný, keď sa pozeráš do svojho vnútra; na druhej strane si istý a oduševnený, keď sa pozeráš nahor. — Nerob si starosti: je to znak, že sa stále lepšie poznávaš a — čo je dôležité — že stále lepšie poznávaš Jeho.

Videl si? — S Ním si to dokázal! Čo ťa tak prekvapuje? — Presvedč sa: nemáš sa čomu čudovať. Keď dôveruješ Bohu — dôveruješ naozaj! — veci idú ľahko. A okrem toho sa vždy prekročia hranice toho, čo si človek predstavoval.

Chceš žiť svätú odvahu a dosiahnuť, aby Boh pôsobil prostredníctvom teba? — Obráť sa na Máriu a ona ťa bude sprevádzať po ceste pokory tak, že na to, čo sa pre ľudské chápanie zdá nemožné, dokážeš odpovedať „fiat“ — nech sa stane!, slovom, ktoré spojí Nebo so zemou.

V tvojom živote sú dve veci, ktoré nie sú v súlade: rozum a cit. Rozum osvietený vierou ti ukazuje jasne nielen cestu, ale aj rozdiel medzi hrdinským a hlúpym spôsobom, ako po nej kráčať. Predovšetkým pred teba stavia veľkoleposť a božskú nádheru úloh, ktoré Svätá Trojica necháva v našich rukách.

Cit naopak prilipne ku všetkému, čím opovrhuješ; dokonca aj vtedy, keď to považuješ za hodné opovrhnutia.

Zdá sa, akoby tisíc maličkostí čakalo na akúkoľvek príležitosť a vo chvíli, keď — či už pre fyzickú únavu alebo stratu nadprirodzeného pohľadu — je tvoja vôľa oslabená, tieto maličkosti sa nahromadia a zmietajú v tvojej predstavivosti, až kým nevytvoria horu, ktorá ťa gniavi a zbavuje odvahy: vidíš len tvrdú prácu, nechuť poslúchať, nedostatok prostriedkov, ilúziu bezstarostného života, odporné malé i veľké pokušenia, záchvaty precitlivelosti, námahu, trpkú príchuť duchovnej priemernosti… A niekedy aj strach: strach, pretože vieš, že Boh chce, aby si bol svätý, a ty nie si. Dovoľ mi, aby som ti surovo povedal: Máš nadmieru dôvodov, aby si sa odvracal a chýba ti odvaha odpovedať na milosť, ktorú ti On dáva, pretože ťa povolal, aby si bol druhým Kristom, „ipse Christus!“— Kristom samotným. Zabudol si na napomenutie Pána Apoštolovi: „stačí ti moja milosť?“ Slová, ktoré sú potvrdením toho, že ak chceš, môžeš.

Tí, čo zbabelo utekajú pred utrpením, majú nad čím uvažovať, keď vidia, s akým nadšením iné duše objímajú bolesť. Nie je málo mužov a žien, čo dokážu trpieť po kresťansky. Nasledujme ich príklad.

Želaním neverných je, aby verní nepracovali!

Pýtaš sa, či máš mlčať a zostať nečinný… — Keď ide o nespravodlivé napadnutie spravodlivého zákona, nie!

Svätá čistota: pokora tela! Pane — prosil si ho — sedem zámkov na moje srdce. A poradil som ti, aby si okrem siedmych zámkov na svoje srdce prosil aj o dôstojnosť osemdesiatročného pre svoj mladý vek…

Okrem toho, buď bdelý…, pretože skôr sa uhasí iskra než požiar; uteč…, pretože v tejto oblasti je „statočnosť“ zbabelosťou; nech tvoj zrak neblúdi na všetky strany…, pretože to nesvedčí o bdelom duchu, ale o úskoku diabla.

Avšak akú malú cenu má všetka táto ľudská dôvtipnosť spolu s umŕtvovaním, pásom kajúcnosti, disciplínou a pôstom bez Teba, Bože môj!

Takýto musí byť tvoj postoj k ohováraniu: najprv, odpustiť: od prvého momentu všetkým zo srdca odpustiť. — Potom, milovať: nech ti neunikne ani jeden prejav nelásky voči blížnemu: odpovedaj vždy s láskou! — Keď však útočia na tvoju Matku, Cirkev, odvážne ju bráň; pokojne, ale mužne a s pevnou odvahou zabráň tomu, aby ju pošpinili alebo narušili cestu, po ktorej kráčajú duše, čo chcú odpúšťať a odpovedať s láskou na urážky voči ich osobe.