Zoznam bodov

Nie si šťastný, pretože nechávaš všetko obiehať okolo seba, akoby si ty bol stredom: keď ťa bolí žalúdok, keď si unavený, keď ti povedali to či ono…

Skúsil si radšej myslieť na Neho a pre Neho na ostatných?

Pocítil si bolesť v duši, keď ti povedali: to, čo ty hľadáš, nie je obrátenie, ale úkryt pre svoje úbohosti…; a tak chceš pohodlne pokračovať — hoci s trpkou príchuťou — vlečúc tento smutný náklad.

Len hlupáci sú tvrdohlaví: tí najhlúpejší sú najtvrdohlavejší.

Vytrhnúť aj s koreňmi sebalásku a zasadiť namiesto nej lásku k Ježišovi Kristovi: v tom je tajomstvo účinného pôsobenia a šťastia.

Hoci tvrdíš, že ho nasleduješ, jedným alebo druhým spôsobom sa snažíš vždy konať „ty sám“, podľa „tvojich“ plánov a iba „tvojimi” vlastnými silami. — Preto Pán povedal: „sine Me nihil!“ — bezo mňa nemôžeš nič urobiť.

Neuznali to, čo nazývaš svojím „právom“ a čo som ja preložil ako tvoje „právo na pýchu“… Blázon! — Pocítil si, lebo si sa nemohol brániť — útočník bol mocný — bolesť, ako by ti uštedrili sto faciek. — A napriek tomu si sa nenaučil pokore. Teraz je to tvoje svedomie, ktoré ti vytýka: nazýva ťa pyšným… a zbabelým. — Ďakuj Bohu za to, že si začínaš uvedomovať „povinnosť pokory“.

Si plný seba, seba, seba… — A nebudeš účinný, pokiaľ sa nenaplníš Ním, Ním, Ním, konajúc „in nomine Domini“ — v mene Boha a s jeho silou.

Ako chceš nasledovať Krista, keď sa točíš stále len okolo seba?

Netrpezlivá a neusporiadaná ctižiadosť profesionálne napredovať môže skrývať sebalásku pod rúškom „služby dušiam“. S falošnosťou — na tomto slove trvám — si vymýšľame sebaospravedlnenia, že „by sme nemali nevyužiť vhodné príležitosti, priaznivé okolnosti…“

Aj Kristovi sa počas jeho skrytých rokov naskytli „mimoriadne priaznivé“ okolnosti a príležitosti, ktoré predchádzali jeho verejnému životu. Napríklad ako dvanásťročnému v chráme, keď nad jeho otázkami a odpoveďami žasli učitelia zákona… Ale Ježiš plní vôľu svojho Otca a čaká: je poslušný!

— Nestrácaj tú svoju svätú ctižiadosť priviesť celý svet k Bohu. Keď sa však do nej vkradne — azda túžba dezertovať —, spomeň si na to, že teraz musíš byť ty poslušný a plniť túto nezaujímavú a málo žiarivú úlohu, kým od teba Pán nebude chcieť inú vec: On má svoj čas a svoje cesty.

Nadutí a pyšní sú všetci, čo zneužívajú svoju privilegovanú situáciu — či už je to bohatstvo, pôvod, vzdelanie, postavenie, inteligencia… — aby pokorili menej obdarených.

Pýcha skôr či neskôr pokorí pred tvárou ostatných aj takého muža, čo sa považuje za niečo „viac“ a správa sa ako samoľúba bábka bez mozgu, ktorej nitky poťahuje satan.

Z domýšľavosti alebo obyčajnej samoľúbosti mnohí vydržiavajú „čierny trh“, aby mohli umelo vyzdvihovať svoje vlastné osobné hodnoty.

Nedaj sa zastrašiť svojimi omylmi: vzchop sa! — Apoštolská neplodnosť nie je natoľko dôsledkom chýb — najmä keď ich človek oľutuje —, ako skôr pýchy.

Keď si padol, vstaň s väčšou nádejou… Len sebaláska nechápe, že omyl, ak sa napraví, pomáha poznať seba samého a pokoriť sa.

„Sme nanič.“ — Pesimistické a falošné tvrdenie. — Ak sa chce, s Božou milosťou — prvotným a základným predpokladom — môžeme ako dobrý nástroj poslúžiť v mnohých podujatiach.

Musel som sa zamyslieť nad tvrdou, ale pravdivou vetou onoho Božieho muža, ktorú vyslovil, keď videl povýšenosť istej osoby: „oblieka sa do samotnej diablovej kože, do pýchy.” A ako kontrast vošla do mojej duše úprimná túžba obliecť sa do cnosti, ktorú hlásal Ježiš, „quia mitis sum et humilis corde“, — som tichý a pokorný srdcom—; a ktorá pritiahla pohľad Najsvätejšej Trojice na jeho Matku a Našu Matku: do pokory, vedomia a pocitu, že nie sme ničím.