Zoznam bodov

Satanovo „non serviam“ - nebudem slúžiť, bolo až priveľmi plodné. Necítiš ten veľkodušný popud vysloviť každý deň, s túžbou po modlitbe a po skutkoch, slová: „serviam“ - budem ti slúžiť, zostanem ti verný! — ktoré v plodnosti prevýšia onen výkrik vzbury?

Dobre. A čo? — Nechápem, ako sa môžeš stiahnuť od apoštolskej práce — leda že by tvojím dôvodom bola skrytá pýcha: myslíš si, že si dokonalý. No Boží plameň, ktorý ťa pritiahol, okrem svetla a tepla, ktoré roznecujú tvoje nadšenie, vydáva z času na čas aj dym spôsobený nedokonalými nástrojmi.

Si špinavý a napadaný prach. — Aj keď ťa dych Ducha Svätého vyzdvihne ponad pozemské veci a spôsobí, že budeš žiariť ako zlato, aby si svojou úbohosťou odrážal vo výšinách výsostné lúče Slnka Spravodlivosti, nezabúdaj na biedu svojho stavu.

— Okamih pýchy by ťa zvrhol k zemi a ty by si prestal byť svetlom, aby si sa opäť stal špinavým blatom.

Ty… pyšný? — Na čo?

Pýcha? — Kvôli čomu?… O krátky čas — o niekoľko rokov, o niekoľko dní — budeš len kopou hnijúceho mäsa: červy, páchnuce tekutiny, špinavé zdrapy smrtného rubáša… a nikto na zemi si na teba nespomenie.

Pre pýchu. — Už si si myslel, že sám dokážeš všetko. — Na chvíľu ťa opustil a spadol si priamo na nos. — Buď pokorný a jeho mimoriadna pomoc ti nebude chýbať.

Vidím ťa, Kristov rytier — sám sa tak nazývaš — ako bozkávaš svätý obrázok, odriekaš modlitbu, ako výrečne oponuješ tým, ktorí útočia na Božiu Cirkev… a ako často pristupuješ k Sviatostiam.

Ale nevidím, že by si sa obetoval, alebo že by si sa vyhýbal určitým…povedzme, svetským, rozhovorom (mohol by som im právom prisúdiť aj iný prívlastok), ani že by si bol štedrý k tým, čo to potrebujú… dokonca ani ku Kristovej Cirkvi! Nevidím, že by si znášal slabosť svojho brata; ani že by si pre dobro celku potlačil svoju pýchu, či zbavil sa tvrdej kôry sebectva, ani… toľko iných vecí!

Vidím ťa… — Nevidím ťa… — A ty… tvrdíš, že si Kristovým rytierom? — Akú úbohú predstavu máš o Kristovi!

„Deo omnis gloria.“ — Všetka sláva Bohu. — Je to absolútne uznanie našej ničoty. On, Ježiš, je všetko. My, bez Neho, nie sme nič: nič!

Naše chvastúnstvo by bolo len márnou slávou, svätokrádežou; to „ja“ sa nemá nikde ukazovať.

Bezo mňa nemôžete nič urobiť, povedal Pán. — A povedal to preto, aby sme si my — ty, rovnako ako ja — nepripisovali zásluhy, ktoré patria jemu. — „Sine me, nihil!…“

Ako sa opovažuješ používať iskru Božieho rozumu, ktorou je tvoja myseľ, na iné než na oslávenie svojho Pána?

Keby účelom života nebolo vzdávať chválu Bohu, život by bol opovrhnutia hodný, ba až odporný.