Zoznam bodov

„Modlitba“ je pokora človeka, ktorý uznáva svoju hlbokú úbohosť a veľkosť Boha, ku ktorému sa obracia a miluje ho tak, že všetko očakáva od neho a nič od seba samého.

„Viera“ je pokora rozumu, ktorý sa vzdáva svojej vlastnej mienky a poddáva sa mienke a autorite Cirkvi.

„Poslušnosť“ je pokora vôle, ktorá sa podrobuje cudzej vôli z lásky k Bohu.

„Čistota“ je pokora tela, ktoré sa podrobuje duchu.

Vonkajšie „umŕtvovanie“ je pokora zmyslov.

„Pokánie“ je pokora všetkých vášní, obetovaných Pánovi.

– Pokora je pravda na ceste asketického boja.

Je to veľmi veľká vec uvedomovať si, že sme ničím pred Bohom, pretože je to tak.

„Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom…“ Ježišova pokora!… Aké je to poučenie pre teba, ktorý si úbohý nástroj z hliny! On — vždy milosrdný — ťa pozdvihol, a nechal v tvojej neopodstatnene vyzdvihovanej nízkosti zažiariť lúčom milosti. A ty, koľkokrát si zakrýval svoju pýchu plášťom cnosti, spravodlivosti…! A koľko príležitostí učiť sa od Učiteľa si premárnil, pretože si sa na ne nedokázal pozerať nadprirodzeným pohľadom!

Depresie vyplývajúce z toho, že vidíš, alebo že iní odhaľujú tvoje chyby, nemajú opodstatnenie… — Pros o skutočnú pokoru.

Dovoľ, aby som ti — medzi inými — pripomenul niektoré z jasných nedostatkov pokory:

- Myslieť si, že to, čo robíš alebo hovoríš, je lepšie ako to, čo robia alebo hovoria iní;

- Chcieť, aby bolo vždy po tvojom;

- Prieť sa bez dôvodu, alebo — ak ho máš — tvrdohlavo a nevychovane nástojiť na svojom;

- Vyjadrovať svoj názor bez toho, že by ťa o to žiadali, alebo že by to vyžadovala láska;

- Znevažovať mienku iných;

- Neuvedomovať si, že všetko tvoje nadanie a kvality sú len požičané;

- Neuznať, že nie si hodný akejkoľvek pocty či uznania, dokonca ani zeme, po ktorej šliapeš, ani vecí, ktoré vlastníš;

- Citovať v rozhovoroch sám seba ako príklad;

- Hovoriť o sebe zle, aby si o tebe vytvorili dobrú mienku, alebo aby ti protirečili;

- Vyhovárať sa, keď ťa karhajú;

- Zakrývať pred duchovným otcom niektoré svoje zahanbujúce chyby, aby nestratil svoju mienku o tebe;

- Počúvať s uspokojením, keď ťa chvália, alebo sa tešiť, že o tebe dobre hovorili;

- Trápiť sa, že iných uznávajú viac ako teba;

- Odmietať plniť „podradné“ úlohy;

- Hľadať možnosť alebo priať si vyniknúť;

- Vsúvať do rozhovoru slová samochvály, alebo slová, čo upozornia na tvoju počestnosť, dôvtip alebo schopnosti, profesionálnu prestíž…;

- Hanbiť sa za to, že máš nedostatok určitých dobier.

Byť pokorný neznamená byť úzkostlivý či ustráchaný.

Utečme od falošnej pokory, ktorá sa nazýva pohodlnosť.

Povedal mu Peter: “Pane, ty mi chceš umývať nohy?“ Ježiš mu odpovedal: „Teraz ešte nechápeš, čo robím, ale neskôr pochopíš.“ Peter nástojil: „Nikdy mi nebudeš umývať nohy!“ Ježiš mu odpovedal: „Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou.“ Šimon Peter mu vravel: „Pane, tak potom nielen nohy, ale aj ruky a hlavu!“

Volaniu na úplné, totálne odovzdanie sa bez váhania často oponujeme falošnou skromnosťou, ako bola Petrova. Kiež by sme mali aspoň veľké srdce tohto Apoštola! Peter nedovoľuje nikomu milovať Ježiša viac ako on. Táto láska ho vedie k takejto reakcii: tu som!, umy mi ruky, hlavu, nohy!, očisti ma celého!, pretože sa ti chcem odovzdať bez výhrad.

Odpisujem ti časť z jedného listu: „nadchýňa ma evanjeliová pokora. No poburuje ma tupá a nevedomá nesmelosť niektorých kresťanov, ktorí takto znižujú prestíž Cirkvi. Ich si musel všímať onen ateistický spisovateľ, ktorý povedal, že kresťanská morálka je morálkou otrokov…“ Skutočne sme služobníkmi: služobníkmi povýšenými do kategórie Božích detí, ktoré sa nechcú správať ako otroci vášní.

Presvedčenie o vlastnej ničomnosti — sebapoznanie — ti pomôže reagovať nadprirodzene, čo bude v tvojej duši čoraz hlbšie zakoreňovať radosť a pokoj pred ponižovaním, pohŕdaním a ohováraním… Po „fiat“ — Pane, nech sa stane tvoja vôľa — tvoje uvažovanie v týchto prípadoch má byť: „Povedal iba toľko? Vidno, že ma nepozná, ináč by nebol taký stručný.“ Keďže si presvedčený, že si zaslúžiš horšie zaobchádzanie, budeš tej osobe vďačný a budeš sa tešiť z toho, čo by inému spôsobilo utrpenie.

Čím vyššie sa týči socha, o to tvrdší a nebezpečnejší bude potom jej náraz pri páde.

Prichádzaj na duchovné vedenie zakaždým s väčšou pokorou a pravidelne, pretože aj to je pokora. Pamätaj na to — a nedaj sa pomýliť, pretože tam hovorí k tebe Boh — že si ako malé dieťa, úprimné!, ktoré učia hovoriť, čítať, poznávať kvety a vtáky, prežívať radosti a starosti a všímať si zem, po ktorej šliape.

„Quia respexit humilitatem ancillae suae“ — lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice… Každým dňom sa viac presviedčam o tom, že skutočná pokora je nadprirodzeným základom všetkých cností! Hovor s Našou Matkou a pros ju, aby nás naučila kráčať po tejto ceste.