Zoznam bodov

Často pripomínam onú dojemnú scénu z Evanjelia, kde je Ježiš v Petrovej loďke a odtiaľ hovorí k ľuďom. Množstvo, ktoré ho nasledovalo, v ňom roznietilo starosť o duše, ktorá stravuje jeho srdce a Božský Učiteľ chce, aby aj jeho učeníci zdieľali jeho horlivosť. Keď im povedal, aby zatiahli na hlbinu, — duc in altum! — navrhuje Petrovi, aby spustil siete na lov.

Nechcem sa teraz pristavovať pri detailoch tých chvíľ, takých poučných, iba chcem, aby sme sa zamysleli nad reakciou prvého medzi Apoštolmi, keď sa stáva svedkom zázraku: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ (Lk 5, 8). Scéna, ktorá — a o tom nepochybujem — dokonale vystihuje osobnú situáciu každého z nás. No uisťujem vás, že hoci som sa vo svojom živote stretol s toľkými zázrakmi Božej milosti, účinkujúcej prostredníctvom ľudských rúk, chce sa mi čím ďalej, tým viac volať: „Pane, neodchádzaj odo mňa, lebo bez teba nemôžem urobiť nič dobrého.“

Azda práve preto veľmi dobre rozumiem slovám biskupa z Hippony, znejúcim ako nádherný spev na oslavu slobody: „ Boh, ktorý ťa stvoril bez teba, ťa bez teba nespasí, “ (Sv. Augustín, Sermo CLXIX, 13 (PL 38, 923) pretože všetci, ty aj ja, máme sklon k žalostnému nešťastiu vystúpiť proti Bohu, odmietnuť ho — azda svojimi skutkami — a dokonca volať: „Nechceme, aby tento nad nami kraľoval.“ (Lk 19, 14).

Pracovať pre Boha

Zamyslime sa teraz nad podobenstvom o človeku, ktorý sa chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok (Mt 25, 14).Každému z nich zveril inú čiastku, aby ju spravoval v jeho neprítomnosti. Myslím, že bude veľmi vhodné sústrediť sa na konanie toho, ktorý dostal jeden talent. V našom kraji sa spôsobu, akým sa zachoval, vraví prefíkanosť. Svojím málo rozvinutým rozumom popremýšľa a pouvažujea napokon sa rozhodne: … „šiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl“ (Mt 25, 18).

Aké zamestnanie si asi potom zvolí tento človek, keď zakopal pracovný nástroj? Nezodpovedne a vedený pohodlnosťou sa rozhodol vrátiť iba to, čo mu bolo zverené. Bude márniť minúty, hodiny, dni, mesiace, roky, celý život! Ostatní sa snažia, obchodujú, veľkomyseľne sa starajú, aby získali viac, ako dostali: a je to spravodlivý zisk, pretože odporúčanie bolo jasné: negotiamini dum venio (Lk 19, 13): hospodárte, aby ste mali zisk, až pokým sa Pán nevráti. Tento však nie, tento svoj život znehodnotil.

Pravdivosť a spravodlivosť

Prirodzené ľudské cnosti od nás vyžadujú vytrvalé úsilie, pretože nie je ľahké byť dlhodobo čestný v situáciách, ktoré sa zdajú byť ohrozením osobnej bezpečnosti človeka. Pozrite sa len na čistú a hladkú plochu pravdivosti: Naozaj už vyšla z módy? Zvíťazila s konečnou platnosťou koncepcia kompromisu, osládzanie horkých piluliek a prikrášľovanie nepríjemnej pravdy? Ľudia sa pravdy boja. Preto sa utiekajú k trápnym výhovorkám a tvrdia, že už aj tak nikto pravdivo nežije a pravdu nevraví, a že všetci sa uchyľujú k pretvárke a lži.

Našťastie, nie je to tak. Existuje mnoho ľudí — kresťanov i nekresťanov — odhodlaných za pravdu obetovať svoju česť i svoju povesť, ktorí sa nesnažia za každú cenu hľadať slnko, ktoré hreje viac ausilovať sa o priazeň tých, čo sú práve pri kormidle. A pretože milujú úprimnosť, vedia si priznať chybu, keď zistia, že sa pomýlili. Nič nenapraví ten, kto začne klamať, ten, čo urobil z pravdy iba zvučné slovo, len aby ním zakryl svoj oportunizmus.

Tak koná náš Boh. Keď sa domov vracia onen márnotratný syn, potom čo samopašným životom prehajdákal všetky peniaze a potom čo — ešte ku všetkému — zabudol na svojho otca, jeho otec vraví: „Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme… !“ (Lk 15, 22—23). Keď sa na nášho Boha Otca obrátime s ľútosťou, vyťaží z našej úbohosti poklad, a z našej slabosti silu. Čo nám asi pripraví, keď ho neopustíme, keď ho budeme denne navštevovať, hovoriť mu slová lásky a potvrdzovať ich skutkami, keď ho budeme o všetko prosiť, pretože veríme v jeho všemohúcnosť a milosrdenstvo? Ak pre syna, ktorý sa vrátil potom, čo ho zradil, pripravil hostinu, čo asi dá nám, ktorí sme sa vždy snažili zostať po jeho boku?

Preto nech spôsobom nášho správania nepripomíname žiadne urážky, ktorých sa nám dostalo, žiadne poníženie, ktorému sme boli vystavení — kvôli nespravodlivosti, nezdvorilostiam a hrubostiam, ku ktorým dochádzalo — pretože sa nehodí, aby Božie dieťa držalo v ruke pripravený zoznam krívd. Nemôžeme zabudnúť na Kristov príklad a takisto naša kresťanská viera sa nemôže meniť ako oblečenie; môže iba zoslabnúť, zosilnieť, alebo sa stratiť. Nadprirodzeným životom sa viera posilňuje a duša sa desí, keď pozoruje úbohú ľudskú nahotu, zbavenú všetkého nadzmyslového. Odpúšťa a je plná vďaky: Bože môj, keď sa dívam na svoj biedny život, nenachádzam žiaden dôvod k márnivosti a už vôbec nie k pýche; nachádzam iba mnoho dôvodov k tomu, aby som bol vždy pokorný a kajal sa. Viem veľmi dobre, že najväčším dôkazom ľudskej ušľachtilosti je slúžiť.