Zoznam bodov

Keď mu hovorili o osobnej zaangažovanosti, jeho reakcia bola takáto: „… v takom prípade by som mohol to… musel by som urobiť tamto…“

– Odpovedali mu: „Tu sa nejednáme s Pánom. Boží zákon, Pánovo pozvanie, sa buď prijíme alebo nechá tak. Treba sa rozhodnúť: vpred, bez akýchkoľvek výhrad a s veľkým nadšením, alebo odísť od toho. ‚Qui non est mecum…‘ — Kto nie je so mnou, je proti mne.“

Od nedostatku veľkodušnosti je len krok k vlažnosti.

Aby si sa nedopustil niečoho podobného, odpisujem ti z jedného listu príklad zbabelosti: „Samozrejme som Vám veľmi vďačný za to, že sa za mňa modlíte, pretože potrebujem veľa modlitieb. Bol by som Vám však vďačný aj za to, keď budete prosiť Pána, aby sa zo mňa stal apoštol, nesnažte sa ho prosiť, aby odo mňa požadoval vzdať sa svojej slobody.“

Tvoj známy, veľmi inteligentný, dobrý mešťan a dobrý človek, vravieval: „Dodržiavať zákony, ale s mierou, bez preháňania, čo najstručnejším možným spôsobom.“

A dodával: „Hrešiť? Nie; ale odovzdať sa, tiež nie.“

Takíto úzkoprsí, vypočítaví ľudia, neschopní obetovať sa, odovzdať sa pre šľachetný ideál, sú skutočne poľutovaniahodní.

Keď ťa tvoj egoizmus vzďaľuje od spoločného úsilia o zdravé a sväté blaho ľudí, keď sa stávaš vypočítavým a nedojíma ťa materiálna či morálna bieda tvojich blížnych, nútiš ma povedať ti do očí niečo veľmi tvrdé, aby si zareagoval: ak necítiš požehnanú solidaritu so svojimi bratmi — ľuďmi — a žiješ na okraji veľkej kresťanskej rodiny, si úbohý opustenec.

Prejavuje veľa nadšenia a pochopenia. Ale keď vidí, že ide „o neho“, že „on“ má skutočne spolupracovať, zbabelo ustúpi.

Pripomína mi to ľudí, čo vo chvíľach vážneho nebezpečenstva s falošnou odvahou kričali: vojna, vojna!, no nechceli dať ani peniaze, ani sa ísť prihlásiť na obranu svojej vlasti.

Si sám…, sťažuješ sa…, všetko ti vadí. — Pretože tvoj egoizmus ťa izoluje od tvojich bratov a pretože sa nepribližuješ k Bohu.

Plníš náročný životný plán: zavčasu vstávaš, modlíš sa, pristupuješ k sviatostiam, veľa pracuješ alebo študuješ, si striedmy, umŕtvuješ sa… pritom však cítiš, že ti niečo chýba! Vezmi si do svojho rozhovoru s Bohom túto úvahu: keďže svätosť — boj o jej získanie — je plnosťou lásky, musíš prehodnotiť svoju lásku k Bohu a skrze ňu, aj svoju lásku k ostatným. Možno potom odhalíš vo svojej duši skryté veľké chyby, proti ktorým si doteraz ani nebojoval: nie si dobrým synom, dobrým bratom, dobrým spoločníkom, dobrým priateľom, dobrým kolegom; a keďže nezriadene miluješ „svoju svätosť“, závidíš iným. „Obetuješ sa“ v mnohých „osobných“ maličkostiach, a preto ľpieš na svojom ja, na svojej osobe, a v podstate nežiješ ani pre Boha, ani pre ostatných: ale len pre seba.

Nemáš ani kúštik nadprirodzeného pohľadu a v ostatných vidíš len osoby s horším či lepším spoločenským postavením. Na ľudí si ani nespomenieš, ani im neslúžiš. Preto nie si veľkodušný… a žiješ veľmi ďaleko od Boha so svojou falošnou zbožnosťou, hoci sa veľa modlíš. Učiteľ hovoril veľmi jasne: „odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa… lebo som bol hladný…, bol som smädný…, bol som vo väzení a nenavštívili ste ma.“

Dokonale milovať Boha a nechať sa ovládať egoizmom alebo apatiou vo vzťahu k blížnemu je nezlučiteľné.

Tvoja láska musí zodpovedať a prispôsobovať sa potrebám ostatných…; nie tvojim.