Zoznam bodov

Svet obdivuje len okázalú obetu, pretože nepozná hodnotu obety tichej a skrytej.

Bezkonfesionálnosť. Neutrálnosť. Staré mýty, ktoré sa vždy snažia vyzerať novo. Prišlo ti niekedy na um, aké je absurdné zanechať svoje katolíctvo pri vstupe na univerzitu, do odborového hnutia, na vedecké rokovania či do parlamentu, ako keď pri dverách odkladáš klobúk?

Obsah svätosti, ktorú od nás očakáva Pán, určujú tieto tri body: svätá neústupnosť, svätá naliehavosť a svätá bezostyšnosť.

Svätá bezostyšnosť je jedna vec; svetská bezočivosť je niečo úplne iné.

Svätá bezostyšnosť je charakteristickou črtou „života detstva“. Dieťa si nerobí starosti pre nič. — Nesnaží sa skrývať svoje slabosti a prirodzené nedostatky, aj keď vie, že ho všetci pozorujú.

Táto bezostyšnosť prenesená do nadprirodzeného života vedie k takémuto sledu úvah: chvála — opovrhnutie; obdiv — výsmech; úcta — pohana; zdravie — choroba; bohatstvo — chudoba; krása — škaredosť. Dobre, a čo na tom záleží?

Vysmej sa výsmechu. — Pohŕdaj tým, „čo povedia“ ľudia. Hľaď na Boha a preciťuj Ho v sebe samom a vo všetkom, čo ťa obklopuje. — Tak nadobudneš svätú bezostyšnosť, ktorú potrebuješ (aký to paradox!), aby si žil s jemnosťou kresťanského rytiera.

Ak máš v sebe svätú bezostyšnosť, nebude ťa znepokojovať, „čo povedali“ alebo „čo povedia“ ľudia.

Presvedč sa, že výsmech neexistuje pre toho, kto robí to, čo je najlepšie.

Píšeš mi, že ľudia nie sú veľmi štedrí, pokiaľ ide o peniaze. Reči, prehnané oduševnenie, sľuby, plány. — No v hodine obeti však málokto podá „pomocnú ruku“. A keď aj áno, vždy to musí byť spojené s nejakou zábavou — tancom, tombolou, kinom, večierkom — alebo s uverejnením zoznamu prispievateľov v tlači.

— Je to smutný obraz, ale sú aj výnimky; buď aj ty jeden z tých, čo dávajú almužnu tak, aby ich ľavá ruka nevedela, čo robí pravá.

„Nonne hic est fabri filius? Nonne hic est faber, filius Mariae?“ —Vari to nie je tesárov syn? Vari to nie je tesár, syn Márie?

  — To, čo hovorili o Ježišovi, sa dá možno rovnako dobre povedať aj o tebe, s trochou úžasu a s trochou výsmechu, keď sa „konečne“ naozaj rozhodneš plniť Božiu vôľu, byť nástrojom. Ale, vari to nie je…? Mlč — a nech tvoje skutky potvrdia tvoje poslanie.

Nábožnosť má svoje pravidlá správania. — Nauč sa ich. — Je poľutovaniahodné dívať sa na „pobožných“ ľudí, ktorí sa nevedia správať pri Svätej omši, hoci na ňu denne chodia; nevedia sa ani poriadne prežehnať — rukou urobia nejaké záhadné náhlivé pohyby; ani ohnúť kolená pred Svätostánkom — ich smiešne pokľaknutie vyznieva ako výsmech; ani s úctou skloniť hlavu pred obrazom Panny Márie.

Znova… Hovorili, písali…; pre aj proti…; s dobrou aj s menej dobrou vôľou…; polopravdy aj osočovanie, chválospevy a velebenie…; hlúposti a pravdy…

— Blázon, úplný blázon! Keď kráčaš priamo k svojmu cieľu s hlavou a srdcom opojenými Bohom, prečo sa staráš o hukot vetra, cvrlikanie cvrčkov, o bučanie, krochkanie alebo erdžanie?

Napokon… nedá sa tomu zabrániť: nesnaž sa mušľou prelievať more.