Zoznam bodov

Ľudské ohľady

Nikdy sa nedajte zadržať nijakými pokryteckými dôvodmi a podajte účinný liek. No spávajte sa pritom, ako by to bola materinská ruka, čo sa nás dotýka; s nekonečnou jemnosťou našich matiek, keď nám liečili veľké alebo malé rany utŕžené pri detských hrách a pádoch. Keď je potrebné niekoľko hodín počkať, tak sa počká; ale nikdy nie viac než je nevyhnutné, pretože konať inak by znamenalo pohodlnosť a zbabelosť, a to je niečo úplne iné ako rozvážnosť. Všetci, a zvlášť vychovávatelia, by mali zahnať strach a ranu dezinfikovať.

Je možné, že niekto ľstivo zašepká do uší tých, čo by mali liečiť a oni váhajú alebo sa vôbec nechcú zhostiť svojej úlohy. „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu…“ (Mt 22, 16). Netrpte žiadnu ironickú chválu: tí, čo sa nesnažia usilovne dokončiť svoju povinnosť, nie sú ani učitelia — pretože neukazujú správnu cestu — a nie sú ani hodnoverní, pretože so svojou falošnou opatrnosťou vyhlasujú dodržiavanie jasných noriem za preháňanie, alebo nimi rovno pohŕdajú: normami, toľkokrát overenými životom, vekom, umením vládnuť, znalosťou ľudskej slabosti a láskou ku každej ovečke. To sú dôvody, ktoré nás nútia prejaviť záujem, hovoriť a zasahovať.

Falošných učiteľov ovláda strach, že zistia pravdu; znepokojuje ich už len samotná myšlienka na povinnosť aplikovať v danej situácii bolestnú protilátku. Nemýľte sa. V takomto postoji nie je ani rozvážnosť, ani bázeň, ani múdrosť; naopak, ich konanie je prejavom bojazlivosti, nedostatku zodpovednosti, nerozumnosti, hlúposti. Sú to tí istí, čo sa potom v panike snažia zabrániť zlu, keď už je neskoro. Zabúdajú na to, že cnosť rozvahy si vyžaduje dať radu včas a má to byťodporúčanie vychádzajúce od zrelej osobnosti, overené skúsenosťou, od človeka s nezakaleným pohľadom na problém, a s jazykom, ktorý nič nezväzuje.

Sledujme však ďalej rozprávanie sv. Matúša: „… vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste“ (Mt 22, 16).Nikdy ma neprestane prekvapovať tento cynizmus. Vedení úmyslom prekrútiť slová nášho Pána Ježiša Krista, snažia sa ho nachytať a namiesto toho, aby priamo vyložili to, čo považujú za neriešiteľný problém, pokúšajú sa ho zmiasť chválou, ktorá by mala vychádzať iba z oddaných úst a úprimného srdca. Zámerne sa pri tom pristavujem, aby sme sa naučili nebyť podozrievaví, zato opatrní, to áno; aby sme neakceptovali ľstivú pretvárku, hoci by sa zjavila zaobalená do slov alebo gest, ktoré sú samy osebe pravdivé; tak, ako to môžeme pozorovať v úryvku, o ktorom práve rozjímame. Ty neberieš ohľad na nikoho… ; ty nehľadíš na osobu človeka… , vravia mu; ty si prišiel pre všetkých ľudí; teba nikto nemôže odradiť od hlásania pravdy a učenia dobra (Mt 22, 16).

Znovu opakujem: opatrní, áno; podozrievaví, nie. Dôverujte čo najviac všetkým, buďte nanajvýš veľkorysí. Pre mňa má väčšiu hodnotu slovo jedného kresťana a poctivého človeka — a každému jednému z vás úplne dôverujem — ako podpis zhodne overený stovkou notárov; aj keď je možné, že ma kvôli mojej dôverčivosti už niekedy oklamali. No dám prednosť tomu, aby niekto moju dôveru drzo zneužil, pred tým, aby som ja zbavil dôvery človeka, ktorý si ju zaslúži ako osoba a ako Boží syn. Môžem vás uistiť, že ešte nikdy ma tento spôsob konania nesklamal.