Zoznam bodov

Pýcha? — Kvôli čomu?… O krátky čas — o niekoľko rokov, o niekoľko dní — budeš len kopou hnijúceho mäsa: červy, páchnuce tekutiny, špinavé zdrapy smrtného rubáša… a nikto na zemi si na teba nespomenie.

Ak si apoštol, smrť ti bude dobrým priateľom, ktorý ti uľahčí cestu.

Videl si v smutný jesenný podvečer padať suché lístie? Tak padajú každý deň duše do večnosti. Jedného dňa tým padajúcim listom budeš ty.

Nepočul si, akým smutným tónom lamentujú ľudia, ktorí žijú len pre tento svet, že „každý deň, čo pominie, znamená tak trochu zomrieť“?

Nuž, ja ti teda hovorím: raduj sa, apoštolská duša, pretože každý deň, čo sa minie, ťa približuje k Životu.

„Iných“ smrť ochromuje a ľaká. Nás smrť — Život — povzbudzuje a podnecuje.

Pre nich je to koniec, pre nás začiatok.

Neboj sa smrti. — Odteraz ju prijmi s veľkodušnosťou… kedy Boh chce… ako Boh chce… kde Boh chce. — Nepochybuj; príde v čase, na mieste, a takým spôsobom, ktorý bude pre teba najlepší… tak, ako ju pošle tvoj Boh Otec. — Vitaj, naša sestra, smrť!

Ktorá časť sveta sa zrúti, keby som tu nebol, keby som zomrel?

Vidíš, ako sa mŕtvola milovanej osoby rozkladá v zapáchajúcu tekutinu? — Bolo to krásne telo! — Pozri si ho a vyvoď si závery.

Pripadá mi nemožné, aby obrazy Valdesa Leala* predstavujúce hromadu vznešeného mäsa — biskupov, šľachticov — v úplnom rozklade, tebou neotriasli.

A čo výkrik vojvodu z Gandie**: „Nikdy viac nebudem slúžiť pánovi, ktorého mi môže vziať smrť?“

(* Španielsky barokový maliar, známy svojimi obrazmi smrti)

(**Budúci svätý František Borgia)

Hovoríš mi, že túžiš zomrieť „hrdinsky“. — Nemyslíš si, že je hrdinskejšie zomrieť nepovšimnutý, v príjemnej posteli, ako dobrý občan… ale Láskou?

Ty — ak si apoštol — nezomrieš. — Presťahuješ sa len do iného domu, nič viac.