Keď budeme obdivovať a opravdivo milovať Kristovo Najsvätejšie Človečenstvo, jednu po druhej objavíme i jeho rany. A vo chvíľach pasívneho očisťovania, bolestných, ťažkých chvíľach sladkých i horkých sĺz, ktoré sa snažíme skrývať, budeme cítiť potrebu ukryť sa do každej jednej z tých presvätých rán: aby sme sa očistili, aby sme sa osviežili vykupiteľskou krvou, aby sme nabrali silu. Priletíme ako holubice, ktoré — ako vraví Písmo — nachádzajú v čase búrky úkryt na bralách a v rozsadlinách skál (Porov. Pies 2, 14). Schováme sa i my v tomto úkryte a nájdeme Kristovo dôverné priateľstvo; spoznáme, aký sladký je jeho hlas a aká prekrásna je jeho tvár (Porov. Pies 2, 14), pretože „ tí, ktorí vedia, že jeho hlas je sladký a ľúbezný, sú tí, ktorí prijali milosť Evanjelia a ktorí hovoria: Ty máš slová večného života “ (Sv. Gregor Nissenský, In Canticum Canticorum homiliae, 5 (PG 44, 879).