Svätý Kríž

Snažiť sa o úctu, túžiť po zadosťučinení, s pokojnou miernosťou, s utrpením. Potom aj v našom živote ožije Ježišovo tvrdenie: „Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden“ (Mt 10, 38). A Pán je k nám stále náročnejší, žiada od nás zadosťučinenie a pokánie, až kým nepocítime horúcu túžbu, aby sme žili Bohu… pribití na kríž s Kristom (Gal 2, 19). No tento poklad máme v hlinených nádobách, krehkých a rozbitných, aby mal Boh zvrchovanú moc, a nie my (2 Kor 4, 7).

„Zo všetkých strán nás sužujú, ale nie sme stiesnení; sme bezradní, ale nepoddávame sa; prenasledujú nás, ale nie sme opustení; zrážajú nás, ale nehynieme. Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život“ (2 Kor 4, 8—10).

Často si myslíme, že Pán nás nepočúva, klamaní tým, že je ako monológ počuť iba náš hlas. Sme akoby bez opory na zemi a opustení nebom. Predsa však máme naozajstnú hrôzu z hriechu, hoci len ľahkého. S tvrdohlavosťou kanaánskej ženy, ako ona padnime na kolená a prosme: „Pane, pomôž mi!“ (Mt 15, 25). A temnota zmizne premožená svetlom Lásky.