Josemaría Escrivá Obras
235

Preto vám so sv. Pavlom opakujem: “Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal. A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol. A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo” (1 Kor 13, 1—3).

Pri týchto slovách apoštola národov nechýbajú takí, čo reagujú ako oní Kristovi učeníci, potom, čo im hovoril o sviatosti svojho Tela a Krvi. Vraveli: “Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!” (Jn 6, 61). Je to pravda, je tvrdá. Lebo láska, ktorú apoštol opisuje, nie je filantropia, ani humanizmus, a ani pochopiteľný súcit k cudziemu utrpeniu: sv. Pavol vyžaduje praktizovať teologálnu cnosť lásky k Bohu a z lásky k nemu aj lásku k ostatným ľuďom. A preto láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie... A tak teraz ostáva viera, nádej a láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska (1 Kor 13, 8, 13).

Predchádzajúce Zobraziť kapitolu Nasledujúce