997
Pri myšlienke na všetko, čo v tvojom živote zostane bezcenné, pretože si to neobetoval Bohu, mal by si sa teraz cítiť ako lakomec: trasúci sa, aby všetko zhrnul k sebe a neopomenul ani žiaden bôľ. — Ak je teda bolesť stálym sprievodcom ľudského stvorenia, nebolo by hlúpe len tak ju premárniť?
Tento bod v inom jazyku
Dokument vytlačený z https://escriva.org/sk/surco/997/ (27.04.2024)