S Bohom, pomyslel som si, sa mi každý deň zdá byť príťažlivejší. Žijem „po troškách.“

Jeden deň obdivujem nádheru nejakého detailu; druhý deň objavím panorámu, ktorú som si predtým nevšimol…

Keď to takto pôjde ďalej, ktovie, čo sa ešte môže udiať. Potom som si všimol, že On ma ubezpečoval: každým dňom bude tvoja spokojnosť väčšia, pretože sa budeš stále hlbšie ponárať do božského dobrodružstva, do „klbka prekvapení,“ do ktorého som ťa voviedol. A presvedčíš sa, že Ja ťa neopustím.