Modlili sme sa večernú modlitbu uprostred polí, za blížiaceho sa súmraku. Náhodnému okoloidúcemu by sme museli poskytovať trochu zvláštny pohľad: sediaci na zemi, v tichu prerušovanom len čítaním bodov rozjímania. Táto modlitba v šírom poli, s „naliehavou prosbou“ za všetkých prítomných, za Cirkev, za duše, bola milá nebu a plodná: akékoľvek miesto je vhodné na takéto stretnutie s Bohom.