„Qui sunt isti, qui ut nubes volant, et quasi columbae ad fenestras suas?“ — Kto sú to, čo letia sťa oblaky, ako holuby ku svojim holubincom? — pýta sa prorok. Iný autor pripája: „Oblaky sa vytvárajú z mora alebo riek, vydajú sa na svoju cestu a po rozdielne dlhom kolobehu sa vracajú k svojmu prameňu.“ — A ja dodávam: aj ty by si mal byť ako oblak, ktorý zvlaží svet, aby mohol žiť Kristovým životom… Božské vody zvlažia zem, ktorá bude presiaknutá až do hĺbky… Nepoškvrnené pozemskou špinou stečú do hlbín zeme a z nej vytrysknú krištáľové pramene, naplnia potoky a rieky a uhasia smäd ľudstva. — Potom sa vráť späť do bezpečia, do nekonečného mora, k svojmu Bohu, vo vedomí, že zem, zvlažená nadprirodzeným tokom tvojho apoštolátu a zúrodnená božskými vodami, bude prinášať plody až do skončenia sveta.