Môže byť niečo smiešnejšie ako dieťa, ktoré sa hrá na dospelého? Ako potom môže vyzerať pred Bohom sympaticky úbohý človek — dieťa — ktorý sa robí veľkým, je nafúknutý od pýchy, presvedčený o svojej hodnote, spoliehajúci sa iba na seba?