Pripadáš si ako úbohý sluha, ktorému jeho pán vzal livrej — opustený hriešnik. A rozumieš, ako sa naši prví rodičia cítili, keď boli nahí. — Mal by si vlastne neprestajne plakať. Naozaj si často plakal a veľa si trpel. Napriek tomu si veľmi šťastný. S nikým by si nemenil. Už roky ťa napĺňa tvoja „gaudium cum pace“, pokojná radosť, ktorá sa nevytráca. Ďakuješ za ňu Bohu a chcel by si všetkým odovzdať tajomstvo tohto šťastia. — Áno, je pochopiteľné, že o tebe mnohokrát povedali — hoci je známe, že ti nezáleží na tom, čo o tebe hovoria — že si človek, z ktorého vyžaruje pokoj.