Časti Svätého Písma, ktoré rozprávajú o Matke Božej, jasne poukazujú na to, ako Ježišova Matka sprevádza svojho Syna krok za krokom a ako sa pripája k jeho vykupiteľskému poslaniu, ako sa spolu s ním sa raduje i trpí, miluje tých, ktorých miluje Ježiš a s materinskou starostlivosťou sa venuje tým, ktorí sú v jeho blízkosti.

Zamyslime sa napríklad nad opisom svadobnej hostiny v Káne. Na jednej z tých hlučných dedinských svadieb, kam sa schádzajú pozvaní zo širšieho okolia, medzi toľkými hosťami si Mária všimne, že sa minulo víno (Porov. Jn 2, 3). Ona jediná si to všimne, a to hneď. Aké známe sú nám tieto scény z Kristovho života! Boží Majestát sa prelína s tým, čo je obyčajné, všedné. Veď je prirodzené, aby žena, starostlivá domáca pani postrehla nedostatky a postarala sa o rôzne detaily, ktoré robia ľudský život príjemnejším. A presne tak Mária konala.

Všimnite si tiež, že je to práve svätý Ján, kto rozpráva o udalosti v Káne: je z evanjelistov jediný, ktorý zaznamenal tento prejav materinskej starostlivosti. Ján nám tu chce pripomenúť, že Mária bola prítomná na začiatku verejného života Pána. To nám dokazuje, že vedel preniknúť do hĺbky dôležitosti Máriinej prítomnosti. Ježiš vedel, komu zveruje svoju matku: učeníkovi, ktorý ju miloval, ktorý ju mal rád ako svoju vlastnú matku, a ktorý bol schopný jej porozumieť.

Pripomeňme si aj dni, ktoré nasledovali po Nanebovstúpení, v očakávaní Turíc. Učeníci plní viery po víťazstve zmŕtvychvstalého Krista a túžobne očakávajúci prisľúbeného Ducha Svätého chcú byť zjednotení, a tak ich nachádzame cum Maria, matre Iesu, s Máriou, Ježišovou matkou (Porov. Sk 1, 14). Modlitba učeníkov sprevádzala Máriinu modlitbu: bola to modlitba jednotnej rodiny.

Tentoraz nám túto informáciu sprostredkúva svätý Lukáš, evanjelista, ktorý najpodrobnejšie opísal Ježišovo detstvo. Zdá sa, akoby nám tým chcel povedať, že Mária, keďže zohrala prvoradú úlohu pri Vtelení Slova, bola analogickým spôsobom prítomná aj pri počiatkoch Cirkvi, ktorá je Kristovým Telom.

Od prvých chvíľ života Cirkvi sa všetci kresťania, ktorí hľadali Božiu lásku — tú lásku, ktorá sa nám zjavuje a stáva sa telom v Ježišovi Kristovi — stretávali s Pannou Máriou a rozmanitými spôsobmi zakúsili jej materinskú lásku. Preblahoslavenú Pannu Máriu možno právom nazvať Matkou všetkých kresťanov. Svätý Augustín to vyjadril zreteľne slovami: spolupracovala svojou láskou, aby sa v Cirkvi rodili veriaci, údy tej Hlavy, ktorej je vlastne Matkou podľa tela (Svätý Augustín, De sancta virginitate, 6 (PL 40, 399)).

Nemožno sa potom čudovať, že jedným z najstarších svedectiev úcty k Panne Márii je modlitba plná dôvery. Mám na mysli antifónu, ktorú, hoci bola napísaná už pred mnohými storočiami, ešte aj dnes opakujeme: Pod tvoju ochranu sa utiekame, svätá Božia rodička. Neodvracaj zrak od našich prosieb, pomôž nám v núdzi a z každého nebezpečenstva nás vysloboď, ty Panna slávna a požehnaná (Sub tuum praesidium confugimus, Sancta Dei Genetrix: nostras deprecationes ne despicias in necessitatibus, sed a periculis cunctis libera nos semper, Virgo gloriosa et benedicta).