Zoznam bodov

„“Nemôžeme byť sektármi„“, povedali mi s nádychom nestrannosti, „keď ide o pevnosť učenia Cirkvi.“

Potom, čo som im objasnil, že ten, ktorý má Pravdu, nie je sektár, pochopili svoj omyl.

Keď sa vrháš do apoštolátu, maj na mysli, že vždy ide o to urobiť ľudí šťastnými, veľmi šťastnými: Pravdu nemožno oddeliť od skutočnej radosti.

Pripúšťam, hovoríš „skoro“ celú pravdu… Potom nie si pravdovravný.

Sťažuješ sa…, a pokračujem so svätou neústupnosťou: sťažuješ sa…, pretože tentokrát som vložil prst do tvojej rany.

Pochopil si, v čom tkvie úprimnosť, keď si mi napísal: „Snažím sa zvyknúť si nazývať veci ich pravým menom, a predovšetkým nehľadať pomenovanie niečoho, čo neexistuje.“

Dobre nad tým uvažuj: byť priehľadným spočíva viac v tom niečo nezakrývať, než v tom chcieť niečo ukázať… Ide o to dovoliť, aby sa dali rozoznať predmety na dne nádoby, a nie o to usilovať sa zviditeľniť vzduch.

Správajme sa v prítomnosti Boha vždy tak, aby sme nemuseli nič skrývať pred ľuďmi.

Pri modlitbe pred krížom si urobil toto rozhodnutie: je lepšie trpieť za pravdu, ako by pravda mala trpieť za mňa.

Pravda je často tak nepravdepodobná! … Predovšetkým preto, lebo vždy vyžaduje koherentný spôsob života.

Ak ťa obťažuje, že ti hovoria pravdu, tak potom… prečo sa pýtaš? — Chceš snáď, aby ti odpovedali podľa tvojej pravdy a tým odobrili tvoju pomýlenú cestu?

Tvrdíš, že máš veľkú úctu k pravde… Azda preto si od nej udržiavaš taký „úctivý“ odstup?

Nesprávaj sa ako hlupák: to nie je fanatizmus chcieť každý deň poznať lepšie, milovať viac a rozhodnejšie brániť pravdu, ktorú máš poznať, milovať a brániť. Naopak — vravím to bez obáv — do sektárstva upadajú tí, čo sa v mene falošnej slobody protivia tomuto logickému postupu.

Tá tvoja náklonnosť — nazývaš ju otvorenosťou — ľahko prijať akékoľvek tvrdenie namierené proti inej osobe, ktorú si si nevypočul, nie je práve spravodlivosť…, a už vôbec nie láska.

Ohováranie niekedy ublíži ľuďom, ktorí sú ním napadnutí… Ale skutočne zbavuje cti tých, ktorí ho vypúšťajú a šíria… a potom nosia túto ťarchu na dne svojej duše.

Prečo je toľko ohováračov?, smutne sa pýtaš… — Niektorí z omylu, fanatizmu alebo zo zloby. — Väčšina však podáva pletky ďalej z nudy, povrchnosti, nevedomosti. A preto znova nástojím: keď nemôžeš pochváliť a nie je nevyhnutné hovoriť, mlč!

Keď ohováraná obeť trpí v tichosti, „kati“ sa do nej púšťajú svojou odvážnou zbabelosťou. Nedôveruj takým kategorickým tvrdeniam, keď tí, čo ich obhajujú, sa nesnažili alebo nechceli hovoriť s tým, ktorého sa to týka.

Existuje veľa spôsobov, ako po niečom pátrať. Pri troche zlomyseľnosti a počúvaní klebiet zozbierame proti ktorémukoľvek šľachetnému človeku či dôveryhodnej inštitúcii desať zväzkov za štvrť hodinu. — A ešte viac, ak táto osoba alebo inštitúcia pracujú účinne. — A ešte viac vtedy, keď je ich účinnosť apoštolská… Je smutné, ak to niekto organizuje, ale ešte smutnejší je postoj tých, čo sa prepožičiavajú ako megafóny týmto hanebným a povrchným tvrdeniam.

Oni — povedal so smútkom — nemajú Kristovo porozumenie, ale len Kristovu masku… Preto im chýba kresťanský postoj, nedôjdu k pravde a neprinášajú ovocie.

My, Božie deti, nemôžeme zabúdať, že Učiteľ povedal: „kto vás počúva, mňa počúva…“ — A preto… sa musíme usilovať byť druhým Kristom: nikdy nie jeho karikatúrou.

V tomto prípade, ako aj v toľkých iných, ľudia sa činia — všetci si myslia, že majú pravdu — … a Boh ich riadi; to znamená, že nad ich osobnými pravdami napokon zvíťazí najnevyspytateľnejšia a najláskyplnejšia Božia prozreteľnosť. Daj sa teda „viesť“ Pánom, nestavaj sa proti jeho plánom, aj keby protirečili tvojim „zásadným pravdám.“

Je smutná skúsenosť pozorovať, ako sa niektorí, nie až tak ustarostení o to niečo sa naučiť a osvojiť si poklady, ktoré získala veda, venujú vytváraniu vedy podľa seba, viac či menej svojvoľnými metódami. Toto porovnanie by ťa malo viesť k zdvojnásobeniu tvojho úsilia o prehlbovanie sa v pravde.

Pohodlnejšie ako bádať je písať proti tým, čo bádajú, alebo proti tým, čo prinášajú nové objavy vo vede a technike. — Nesmieme však pripustiť, aby sa títo „kritici“ešte aj vyhlasovali za absolútnych pánov poznania a mienky neodborníkov.

„To nie je jasné, to nie je jasné“, namietal proti jasnému tvrdeniu ostatných… A jasná bola len jeho nechápavosť.

Nerád sa niekoho nemilo dotkneš, nerád vytváraš rozpory, nerád prejavuješ nedostatok tolerancie… a postupne sa vzdávaš svojich postojov a stanovísk — nie je to dôležité, ubezpečuješ ma! — čo má neblahé následky pre toľkých ľudí. Prepáč mi moju úprimnosť: takýmto spôsobom správania upadáš do omnoho hlúpejšej a škodlivejšej netolerancie — ktorá ťa tak veľmi obťažuje — netolerancie dovoliť, aby bola hlásaná pravda.

Boh sa vo svojej nekonečnej a dokonalej spravodlivosti a milosrdenstve správa s rovnakou láskou, ale nerovnakým spôsobom k svojim nerovnakým deťom. Rovnosť preto neznamená merať všetkých jednou mierou.