Zoznam bodov

Pokorne poslúchať. — Ale s rozumom, láskou a so zmyslom pre zodpovednosť, čo však nemá nič spoločné s posudzovaním toho, kto vydáva príkazy.

Je mnoho spôsobov, ako rozosievať zmätok… — Stačí napríklad označiť výnimku za všeobecné pravidlo.

Myslíš si, že ostatní nikdy nemali dvadsať rokov? Myslíš si, že ich nikdy v rodine neprehliadali ako maloletých? Myslíš si, že boli ušetrení problémov — malých alebo nie tak malých — tí, s ktorými sa stýkaš?… Nie. Aj oni raz prekonávali tie isté situácie, cez ktoré ty teraz prechádzaš a stali sa dospelými — s pomocou milosti —, potláčajúc svoje ja s veľkodušnou vytrvalosťou, ustupujúc v tom, v čom sa dalo ustúpiť a zostávali verní, bez namyslenosti, bez zraňovania ostatných — s vyrovnanou pokorou —, keď sa nedalo ustúpiť.

Keď ti pri bežnej práci vôľa ochabuje, znova si raz pripomeň túto úvahu: „Štúdium, práca je základnou časťou mojej cesty. Nedostatok profesionálnej prestíže — dôsledok lenivosti — by zničil alebo znemožnil moju prácu kresťana. Potrebujem — tak to chce Boh — vplyv profesionálnej prestíže, aby som pritiahol ostaných a mohol im pomôcť.“ — Nepochybuj o tom: ak opúšťaš svoju úlohu, vzďaľuješ sa — a vzďaľuješ aj ostatných — od Božích plánov!

Nejde o to, aby si svoje povinnosti vykonával unáhlene, ale aby si ich vytrvalo doťahoval do konca Božím krokom.

Keby sme my kresťania žili skutočne podľa našej viery, vypukla by najväčšia revolúcia všetkých čias… Účinný podiel na vykupiteľskom diele závisí aj od každého jedného z nás. — Rozjímaj o tom.

Skutočne zodpovedným sa budeš cítiť, až keď pochopíš, že tvárou v tvár Bohu máš len povinnosti. On sa už postará, aby si dostal aj práva!

Kiež by sa ti stalo zvykom denne sa starať o druhých s takou odovzdanosťou, že zabudneš, že existuješ!

Myšlienka, ktorá ti pomôže v ťažkých chvíľach: čím väčšia bude moja vernosť, tým viac prispejem k tomu, aby aj iní rástli v tejto cnosti. — Aké príťažlivé je cítiť, že jedni podporujú druhých!

Neteoretizuj! Náš obyčajný život musí byť tým, čo premieňa veľkolepé ideály na každodennú realitu: hrdinskú a plodnú.

Skutočne, staré si zaslúži rešpekt a vďačnosť. Učiť sa, áno. Mať na pamäti tieto skúsenosti, takisto. Nepreháňajme však: každá vec má svoj čas. Obliekame sa azda stále do ľanovej košele a plátených spodiek, či nosíme napudrované parochne?

Nehnevaj sa: nezodpovedné správanie často nevyplýva ani tak z nedostatku dobrého ducha, ako z nerozumnosti a slabej formácie. Je potrebné žiadať od učiteľov a riaditeľov, aby zaplnili tieto medzery zodpovedným plnením si svojej povinnosti. — Keď zaujímaš niektorý z uvedených postov… spytuj si svedomie!

Si vo vedúcom postavení a vo svojom konaní sa riadiš podľa toho, čo povedia ľudia? — Trasľavý starec! — V prvom rade by ti malo záležať na tom, čo povie Boh; a až potom, až na druhom mieste, alebo ešte lepšie nikdy, by si mal rozmýšľať nad tým, čo si budú myslieť ľudia. Takto hovorí Pán: „Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.“

Ty, čo zastávaš zodpovedné miesto, si pri vykonávaní svojej úlohy uvedom: príliš osobná, na mieru šitá práca sa stratí, keď odíde osoba, ktorá sa robila nenahraditeľnou.

Základná zásada dobrého riadenia: rozdeliť sa so zodpovednosťou, bez toho, že by to znamenalo vyhľadávanie pohodlnosti či anonymity. Zdôrazňujem, rozdeliť sa so zodpovednosťou tak, aby sa od každého mohlo žiadať „vyúčtovanie“ z vykonanej činnosti, a potom sa toto „vyúčtovanie“ mohlo dať Bohu — a ľuďom, ak je to potrebné.

Pri riešení problémov sa usiluj nepreháňať to so spravodlivosťou do takej miery, že zabudneš na lásku.

Pevnosť reťaze sa meria jej najslabším článkom.

Nehovor o nikom zo svojich podriadených: je neschopný. — Si to ty, kto je neschopný: pretože mu nevieš dať miesto, kde by mohol byť užitočný.

Odmietni v sebe túžbu po uznaní. Rozmýšľaj namiesto toho o nástrojoch, aké máš, o povinnostiach a svojej účinnosti. — Tak už nebudeš túžiť po postavení, a keď náhodou príde, budeš sa naň vedieť pozerať tým správnym pohľadom: ako na bremeno v službe dušiam.

V hodine opovrhnutia Kríža Panna Mária stojí pod ním, v blízkosti svojho Syna, odhodlaná podeliť sa s jeho osudom. — Prekonajme strach správať sa ako zodpovední kresťania v prostredí, kde sme, aj keď je to nepohodlné. Ona nám pomôže.